Stanislav za osem minút zachránil planétu pred jadrovým Armagedonom. Roky o jeho hrdinstve nikto netušil
Svet sa o osobnosť Stanislava Petrova začal zaujímať až po vydaní spomienkovej knihy.
Petrov usúdil, že šlo pravdepodobne o falošný poplach. Neskôr prezradil, že jeho rozumné rozhodnutie bolo založené na nedôvere vo varovný systém a relatívne malom počte rakiet, ktoré mali byť odpálené. Nasledujúce minúty boli aj minútami pravdy. Podľa odhadov od vypálenia až po dopad rakety by prešlo 25 minút.
„Neexistovalo žiadne pravidlo o tom, ako dlho by sme mali premýšľať, kým ohlásime problém. Vedeli sme len, že každá sekunda otáľania nás oberá o čas, a že vojenské a politické vedenie Sovietskeho zväzu musí byť informované. Jediné, čo som musel urobiť, bolo zodvihnúť telefón, ale nemohol som sa pohnúť. Mal som pocit, že sedím na rozpálenej panvici,“ povedal v rozhovore pre BBC. Jeho rozhodovanie sledovalo dvesto ľudí. Historici, ktorí túto udalosť analyzovali, trvajú na tom, že pokojná analýza Stanislava Petrova pomohla odvrátiť katastrofu - jadrovú vojnu.
Výcvik aj intuícia
„Mal som zvláštny pocit v črevách. Nechcel som urobiť chybu. Rozhodol som sa takto,“ vravel pre Washington Post. Veril svojmu úsudku a intuícii. „Keď niekto začne vojnu, nezačne ju iba s piatimi raketami,“ tvrdil. Nepozdávalo sa mu ani to, že útok nehlásili ani pozemné radarové zariadenia. Aj vojenskí predstavitelia plukovníka najprv chválili za jeho pokoj a rozvahu, potom však prišlo vyšetrovanie celej udalosti. Nepozdávalo sa im, že si nič z toho nezaznačil do denníka. „V jednej ruke som mal telefón, v druhej interkom a tretiu ruku nemám,“ odpovedal a z práce odchádzal s napomenutím.
Čo teda spustilo falošný poplach, ktorý mohol celkom reálne rozpútať ďalší svetový konflikt? Sovietsky satelit si zrejme pomýlil slnečný odraz z vrcholcov mrakov s odpálenými raketami. Po tejto skúsenosti museli vymyslieť počítačový program, ktorý mal byť schopný takéto informácie odfiltrovať. Program vytvorili narýchlo ako reakciu na systém, ktorý začali používať aj Spojené štáty. Petrov si bol vedomý jeho nespoľahlivosti. „Sme múdrejší ako počítače. My sme ich predsa vytvorili,“ povedal.
Neznámy hrdina
O rok na to Stanislav Petrov odišiel z armády a zamestnal sa ako inžinier vo výskumnom ústave, ktorý vytvoril práve systém včasného varovania. Veľmi skoro však skončil na dôchodku, aby sa staral o svoju manželku, ktorá sa liečila na rakovinu. O jeho zásluhách sa verejne nerozprávalo a v istú chvíľu sa musel dokonca venovať pestovaniu zemiakov, aby sa uživil. Pravda o jeho dôležitej úlohe sa dostala na verejnosť až v roku 1998, keď vyšla spomienková kniha generála Votinceva – veliteľa sovietskej protiraketovej obrany.
O úlohe Petrova v studenej vojne začali písať médiá na celom svete a žiadali od neho rozhovory po 15 rokoch od udalosti. V roku 2014 vyšla dokumentárna dráma – Muž, ktorý zachránil svet, ktorý získal viacero vyznamenaní. Plukovník Petrov zomrel v roku 2017 vo veku 77 rokov.
