Stanislav za osem minút zachránil planétu pred jadrovým Armagedonom. Roky o jeho hrdinstve nikto netušil
Svet sa o osobnosť Stanislava Petrova začal zaujímať až po vydaní spomienkovej knihy.
Ak by postupoval podľa inštrukcií, tento svet mohol vyzerať úplne inak. Vtedy 44-ročný podplukovník Stanislav Petrov takmer určite zabránil vypuknutiu jadrovej vojny, a to všetko vďaka tomu, že si v hraničnej situácii zachoval chladnú hlavu a zdravý úsudok.
Posadnutosť Američanmi
Stanislav Petrov sa narodil v roku 1939 neďaleko Vladivostoku v Rusku. Otec bol stíhacím pilotom a aj jeho samotného to lákalo práve do letectva. Po vstupe do protivzdušných obranných síl stúpal na hodnostiach až ho v 70. rokoch zaradili do systému včasného varovania.
V tajnom veliteľskom centre neďaleko Moskvy sovietska armáda umiestnila satelity na monitorovanie prípadného jadrového útoku. Práve v čase, keď mal Petrov službu, spustili sa všetky alarmy. Američania mali podľa nich vypáliť na Sovietsky zväz päť balistických rakiet a jeho úlohou bolo o tom čo najrýchlejšie informovať nadriadených.
„Asi 15 sekúnd sme boli všetci v úplnom šoku. Potrebovali sme nejako pochopiť, čo sa práve deje,“ spomínal v neskorších rozhovoroch. Alarm zabzučal práve v najvypätejšom období studenej vojny. Vtedajší vodca Jurij Andropov bol posadnutý obavami z amerického útoku. Len tri týždne predtým totiž zostrelili kórejské komerčné lietadlo s 269 ľuďmi na palube, pretože preletelo do ich vzdušného priestoru. Prezident Ronald Reagan Sovietov vtedy označil za ríšu zla.
200 ľudí sledovalo, ako sa rozhodne
Plukovník Petrov bol kľúčovou osobou v rozhodovacom reťazci, ako sa s húkajúcim varovným systémom vysporiadať. Generálny štáb sovietskej armády sa mal radiť práve s Andropovom o začatí odvetného útoku. Päť minút sledoval blikajúcu obrazovku, v jednej ruke držal telefón a v druhej interkom. Prúd informácií prichádzal z každej strany, všetky absorboval a napokon sa rozhodol.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
