Na ľade sa objavil len náhodou, no vedel, že z neho nikdy neodíde. Príbeh Juraja Slafkovského nadchol svet
— Foto: TASR
Pod olympijskými kruhmi nastúpil na zápas v drese so skomoleným menom, Fínom strelil dva góly z bufetu a vo svete rozpútal šialenstvo. Slovenský hokejový talent sa pritom k hokeju dostal úplnou náhodou.
Keď sa päťročný Jurko po prvýkrát postavil na ľadovú plochu, radosť, ktorá ho v tej chvíli pochytila, už nikdy nevyprchala. Takto začína príbeh malého chlapca, ktorého túžba stať sa hokejistom viedla až k stopercentnému profesionálovi. Len prednedávnom prekročil prah dospelosti, no meno Juraj Slafkovský, hoci často skomolené, dnes skloňuje celý svet.
Zo syna chcela mať plavca
Vychádzajúca hokejová hviezda sa pritom na svoj prvý hokejový tréning dostala úplnou náhodou. „Neplánovali sme mu hokejovú budúcnosť. Videli sme však, že ho hokej baví. Mali sme radosť z toho, že sa hýbe a športuje,“ spomína si Jurajova mama Gabriela Slafkovská. Tá dlhé roky verila, že by jej syn mohol nasledovať jej kroky a venovať sa plávaniu.
Malému Košičanovi však učarovala hokejka, s ktorou sa na ihrisku pred bytovkami spolu s rovesníkmi zvykol hrávať najčastejšie. „Ten zápal bol uňho odmala. Od prípravky. Nikdy som si nevšimol, že by sa mu nechcelo. (...) Možno to bolo aj tým, že sa mu darilo. Vždy a všetko bral zodpovedne,“ opisuje začiatky otec Juraj.
Talent, ale aj poctivý tréning
Mladý Jurko bol aktívny, cieľavedomý a tak do svojej rutiny veľmi prirodzene zaradil náročné tréningy. Neodradilo ho ani skoré ranné vstávanie, ktoré mu nikdy nerobilo problémy. Problém nemal ani s prospechom v škole, no jeho spolužiaci si predsa len spomínajú, čím ich vedel vytočiť.
„Kedysi bol drzý ako opica, ale teraz sa už trochu upokojil," požaloval prednedávnom na Juraja kapitán Slovenska na MS do 18 rokov Peter Repčík, ktorý s ním niekoľko rokov sedel v jednej lavici. Povestný humor však osemnásťročnému útočníkovi zostal dodnes.
Materský klub HC Košice napokon Juraja priučil poriadnej dávke vytrvalosti a to, že sa v ňom skrýva obrovský talent, si čoskoro všimli nielen súperi, ale aj tréneri. „Tým, že mal dobré fyzické predpoklady, vždy ho posúvali vyššie. Postaršovali ho," spomína Jurajov otec. Keď mal trinásť, tréneri ho nechávali hrať so šestnásťročnými. Keďže sa osvedčil, skúsili jeho potenciál vyskúšať aj medzi osemnásťročnými. Mladý talent ani tu nezaostával.
Pre syna by spravili prvé aj posledné
V tom čase sa aj rodičia zhodli na tom, že pre svojho syna musia spraviť maximum.„Prišiel čas, keď sme aj my uvažovali nad tým, či ho ešte môže slovenský spôsob trénovania posúvať ďalej. Nemyslím to vôbec v zlom, ale že v zahraničí je iná, prepracovanejšia metodika, tak to je fakt,“spomína si Juraj starší, ktorý tušil, že im doma rastie hokejista, akých je na svete len veľmi málo. Vďaka obetavosti rodičov si onedlho mohol svoje zručnosti cibriť aj na hokejových kempoch v zahraničí či dokonca v zámorí. „Chlapci si zahrali aj v Quebecu alebo Chicagu. Bola to pre nich obrovská dávka motivácie,“priblížil Jurajov otec.
Keďže si Slafkovskí čoskoro uvedomili, že každý, kto nechce hokej robiť len pre zábavu, musí na sebe pracovať viac ako iba od septembra do marca, svojho syna poslali do hokejovej akadémie v Salzburgu. Tá odštartovala novú etapu Jurajovho života.
Myšlienky na profesionálny hokej a slabá konkurencia rakúsko-maďarskej ligy však rodinu opäť postavili na nohy a tak vďaka talentu a snahe rodičov po troch mesiacoch zamieril do náročnejšej českej ligy, do Hradca Králové, kde si mladík dokončil aj posledný ročník základnej školy.
