Ľudia občas frflú, pritom je to dobrý projekt. Po pol roku zálohovania nás od júla čakajú ďalšie zmeny

V obchodoch veľkých reťazcov

Podľa odhadov environmentalistu a odborníka na odpady Mareka Brinzíka, veľké prevádzky a reťazce sú vďaka automatom schopné absorbovať približne 80% zálohovaných obalov. Zapojenie menších by ich odbremenilo od tlaku, pri ktorom občas vznikajú kotrmelce. Tomáš Bezák, vedúci úseku komunikácie zo spoločnosti Lidl, potvrdil, že kapacitné problémy vznikajú najmä počas víkendu a po ňom, keď ľudia masovo obaly odovzdávajú. Ideálny by bol podľa neho zvoz sedem dní v týždni. „Napriek počiatočným problémom (spotrebný materiál, zvozy a technické problémy) spoluprácu so správcom hodnotíme pozitívne a snažíme sa docieliť vyhovujúci stav pre všetky strany,“ dodáva Tomáš Bezák. Aj Lucia Morvai konštatuje, že systém stále dolaďujú. V iných krajinách zálohovanie pripravovali takmer dva roky, u nás sme to museli stihnúť za desať mesiacov.

„Museli sme sa vyrovnať predovšetkým s problémami ohľadne zvozu plastového odpadu. Privítali sme zavedenie sobotných zvozov. Avšak už dnes je zrejmé, že nevyhnutné bude aj zavedenie nedeľných zvozov, najmä s výhľadom na aktuálnu letnú sezónu,“ hovorí Samuel Machajdík, hovorca spoločnosti Kaufland. Aby predchádzali dlhým čakaniam osadili pre zákazníkov viac zberných automatov, a to v rámci viacerých prevádzok . V Lidli zasa vracanie zálohy premenili na projekt  „Upracme si Slovensko“. V rámci neho zákazníci poukázali už viac ako 20 000 € na dobrovoľnícke brigády po celej krajine. „Ako jediní umožňujeme zákazníkom rozhodnúť sa, či si zálohu ponechajú a uplatnia ako zľavu z nákupu, alebo ju venujú na dobrú vec – čistenie prírody,“ vysvetľuje Tomáš Bezák z Lidlu.

Zálohovaním inšpirujeme aj okolité krajiny

Po schválení zákona o zálohovaní v roku 2019 sa samotný systém u nás pripravoval necelý rok. „Po štyroch mesiacoch od spustenia už viac ako 90% ľudí vedelo, že tu tento systém máme. Ukázal to prieskum. Vedeli, že zálohové obaly sú označené Z-tkom a poznali výšku zálohy. Dokonca viac ako 77 percent si reálne v praxi skúsilo zálohovanie. Ľudia zálohujú približne 1-krát do týždňa, ale aj častejšie,“ hovorí za Správcu zálohového systému Lucia Morvai. Napriek extrémne krátkemu času prípravy sa už počas prechodného obdobia dobrovoľne zapojila do zálohovania drvivá väčšina spotrebiteľov.  „Slovensko je unikátom aj v tom, že v rámci krajín V4 sme prví a sme jedenástou európskou krajinou, ktorá zálohuje,“ dodáva Lucia Morvai. Po nás začali vo februári zálohovať Lotyši, ktorí na pultoch predajní zďaleka nemajú toľko zálohovaných obalov ako my. Ďalšie krajiny ako Škótsko, Írsko, Portugalsko, Grécko sa na zálohovanie pripravujú a Lucia Morvai priznáva, že chodia po dobré rady a inšpiráciu aj k nám.

Muchy, ktoré treba vychytať

„Prosíme ľudí, aby dali zálohovému systému čas a boli trpezliví. Príroda sa nám odmení. Ľudia už tieto obaly masovo neodhadzujú, lebo je to 15 centov. A ak to aj niekto urobí, sú iní, ktorí tú fľašu vyberú a aj pre zálohu ju vrátia späť do obchodu,“ hovorí Lucia Morvai. Potvrdzuje to aj Marek Brinzík z NATUR-PACKu. Hovorí o fenoméne takzvaných zberačov vyhodených obalov z prírody, ktorých u nás pozorujú od spustenia zálohového systému. „Stále nachádzame v prírode aj zálohované nápojové obaly, je ich však podstatne menej ako pred spustením systému zálohovania,“ dodáva Marek Brinzík.

Častejšie odvozy obalov či motivácia malých prevádzok sú výzvy, s ktorými sa na Slovensku musíme ešte popasovať. Dobrou správou je, že k zálohovaniu sa drvivá väčšina stavia pozitívne a schvaľujú ho. Svojím prístupom milo prekvapili viacerí organizátori letných festivalov, keď začali so zriaďovaním dočasných odberných miest na obaly so Z-tkom. Počas niekoľkých dní sa tam totiž nárazovo vyprodukuje veľké množstvo odpadu, ktorý by nemal skončiť v žltom kontajneri, v prírode, či na skládkach.  

Článok bol pripravený v spolupráci s OZV NATUR-PACK.