Ľudia občas frflú, pritom je to dobrý projekt. Po pol roku zálohovania nás od júla čakajú ďalšie zmeny
Napriek menším nedostatkom spotrebitelia nosia do obchodov plastové fľaše a plechovky. Tieto odpadky sa tak vytrácajú z prírody.
Nie je to celé zle, ako kričia najhlasnejší sťažovatelia. Slováci zálohujú poctivejšie, ako by sme si mysleli. „Nábeh návratnosti vratných plastových fliaš a plechoviek bol omnoho prudší, než sa očakávalo,“ vysvetľuje dôvod prvotných komplikácií u obchodníkov Samuel Machajdík, hovorca spoločnosti Kaufland. Podľa Lucie Morvai zo Správy zálohového systému sme doposiaľ vyzbierali 300 miliónov obalov, ktoré by bez zálohovania skončili v našich lesoch, riekach alebo v žltých kontajneroch. Dodnes sa do zálohovania zapojilo takmer 2700 prevádzok, povinné to pritom má 1150 z nich.
„Teraz je dôležité rozširovať sieť odberných miest, aby mali ľudia možnosť vo svojej blízkosti nepokrčené nestlačené obaly vrátiť. Docielime tak žiadanú cirkuláciu materiálov,“ hovorí Lucia Morvai. Plechovky a PET fľaše zo žltého kontajnera sa nedajú efektívne využiť na opakovanú výrobu obalov na nápoje. Dôvodom je prísna hygiena. Do žltého kontajnera totiž ľudia vyhadzujú aj odpad, ktorý môže nápojové obaly kontaminovať. Dá sa síce recyklovať, no nie vždy na potravinové alebo nápojové obaly. Vďaka zálohovaniu sa však vyzbiera čistý recyklovateľný materiál na nové fľaše či plechovky.
Novinky od 1. júla a prvé výsledky
Po šiestich mesiacoch prechodného obdobia zákazníkov, ale najmä obchodníkov čaká zmena. Od 1. júla už v obchodoch nájdeme len zálohované plastové a nápojové obaly. Výška zálohy zostáva rovnaká - 15 centov. Zálohovať sme začali prechodným obdobím od 1. januára. Už prvé mesiace po zavedení systému zaznamenali environmentalisti pozitívne zmeny. „Koncom marca nám zberové spoločnosti hlásili veľmi výrazný výpadok PET fliaš zo systému triedeného zberu. Bolo to okolo 60% a ku koncu mája to bolo 80% až 90%,“ vysvetľuje Marek Brinzík z Organizácie zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK. Tá analýzami získava cenné dáta nielen pre správcu, ale aj Ministerstvo životného prostredia SR o tom, ako zálohový systém u nás funguje.
Počas analýz odpadov sa odborníci z NATUR-PACKu doslova hrabú v odpade z triedeného zberu. Okrem iného zisťujú aj to, aký objem zálohovaných fliaš a plechoviek končí, či už z lenivosti alebo pre nedostatok odberných miest, práve tu. Zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že zálohované obaly z kontajnerov a vriec na triedený zber veľmi výrazne ubudli. Mali by sme sa však snažiť viac. „Dôležité je, aby zálohované obaly nekončili v triedenom, ale ani v netriedenom (zmesovom) zbere, ale aby skončili u Správcu zálohového systému. Zálohovanie bude efektívne a užitočné pre všetkých, ak dosiahneme návratnosť týchto obalov na úrovni 90 a viac percent,“ dodáva environmentalista Brinzík.
Zaujíma vás, kto platí tento nákladný „zelený“ projekt? Zálohový systém financujú výrobcovia obalov povinnými poplatkami. Časť peňazí na prevádzku systému získava správca predajom vyzbieraného materiálu, ktorý je oveľa čistejší a tým pre spracovateľov zaujímavejší. Do konca roka 2022 by sme chceli na Slovensku dosiahnuť aspoň 60- percentnú návratnosť jednorázových nápojových obalov. V posledných mesiacoch tohto roka sa zrejme aj vďaka analýzam spoločnosti NATUR-PACK dozvieme, či sa nám to podarilo.
Recept pre tisíce malých prevádzok
Povinne sa do zálohovania jednorazových nápojových obalov musia zapojiť prevádzky predávajúce nápoje, ktoré majú predajnú plochu väčšiu ako 300 m2. Prevádzkovateľ Obchodného domu v Bojnej, Juraj Goga, túto povinnosť nemá, napriek tomu od začiatku hľadá spôsob, ako sa do zálohovania zapojiť: „Je to dobrá vec. Vždy ma hnevalo, čo všetko dokážu niektorí vyhodiť v lese alebo pri ceste. Pre obchodníka je to tiež konkurenčná výhoda.“ Juraj však podobne ako vyše 3000 malých prevádzkarov na Slovensku narazil na kapacitné obmedzenia. Nemá k dispozícii priestor (menšiu miestnosť), kde by vyzbierané nestlačené fľaše a plechovky mohol skladovať, kým ich vyzdvihne firma zabezpečujúca odvoz.
Zakúpenie automatu by bola pre mnohých drobných podnikateľov priveľká investícia. „Uvažovali sme nad kúpou skenera za asi 900 eur a čipov na vrecia pre vyzbierané obaly. Časť nákladov by nám preplatili, no problémom je miesto, kde by sme vyzbierané obaly uskladňovali,“ dodáva Juraj Goga z Bojnej. Pri takomto spôsobe zálohovania tiež musí prevádzkar zabezpečiť dôkladnú kontrolu každého jedného obalu. Po skončení prechodného obdobia je pritom kľúčové rozhýbať zálohovanie na dedinách. „Na splnenie 90% návratnosti nápojových obalov potrebujeme zapojiť do systému aj malé prevádzky,“ potvrdzuje Lucia Morvai.
Čo robiť, ak zálohovanie nefunguje
Za šesť mesiacov prechodného obdobia ste možno zažili:
- V niektorých (malých) prevádzkach fľaše nemožno vrátiť: zo zákona majú túto povinnosť iba väčšie prevádzky nad 300m2. V menších predajniach, kde vám zálohované fľaše zoberú, vám nemusia zo zákona vyplatiť hotovosť, zálohu si však môžete u nich uplatniť pri nákupe tovaru.
- Čakanie v rade pred automatom: nápor vzniká najmä počas víkendov, keď ľudia pozbierané zálohované obaly masovo odovzdávajú. „Odporúčame spotrebiteľom obaly vracať priebežne, alebo si odovzdanie naplánovať na iný deň, ako napríklad v exponovanú sobotu, aby sa vyhli čakaniu,“ radí Lucia Morvai.
- Automat opakovane vracia obal so Z-tkom: môže sa to stať, ak obal vložíte príliš hlboko do automatu, prípadne zle načíta kód. Zväčša pomôže obal opakovane vkladať do automatu alebo ho otočiť. Prípadne sledovať displej. Automat môže byť plný. Vtedy treba upozorniť pracovníkov predajne. Zberný kôš dokážu v priebehu niekoľkých minút vymeniť.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
