Objavili monštrum, najväčšiu baktériu na svete. Mikroorganizmus je veľký ako šváby, môžete ho chytiť
Nález v Karibiku meria až dva centimetre, čo je veľkosťou porovnateľné so švábmi.

V mangrovovom poraste vo francúzskom zámorskom území Guadalupe objavili pravdepodobne najväčšiu baktériu na svete. Môže dosahovať veľkosť až dva centimetre, teda je zhruba 5000-krát väčšia ako bežné druhy baktérií. Vyplýva to z výsledkov štúdie uverejnenej v odbornom časopise Science. Baktéria s názvom Thiomargarita magnifica, ktorú je možné vidieť voľným okom a uchopiť pinzetou, má okrem netypickej veľkosti aj komplexnejšiu štruktúru. Vzhľadom pripomína vlákno podobné bielej mihalnici.
Researchers have discovered a bacterium—named Thiomargarita magnifica—that challenges the prevailing view of bacterial cell size. It is larger than all other known giant bacteria by ~50-fold. Learn more: https://t.co/bvUSuR2ebK #ScienceResearch pic.twitter.com/RC8YWm4sVA
— Science Magazine (@ScienceMagazine) June 23, 2022
Podľa spoluautora štúdie a profesora biológie na Antilskej univerzite Oliviera Grosa tento nález „otriasol mnohými doterajšími poznatkami“ z mikrobiológie. Vedci si prítomnosť novej baktérie prvýkrát všimli v roku 2009 v mangrovovom sedimente, ktorý je bohatý na síru. Skúmaním odhalili, že ide o bakteriálny organizmus, avšak spočiatku nebolo jasné, že je to len jediná samostatná bunka.
Prvý pokus o zverejnenie objavu bol podniknutý už pred niekoľkými rokmi. Jeden z odborných časopisov ale vtedy predmetný článok odmietol publikovať pre nedostatok presvedčivých dôkazov. Až keď sa novú baktériu rozhodol preskúmať mladý vedec Jean-Marie Volland v laboratóriu Kalifornskej univerzity, podarilo sa mu pomocou snímok zo špeciálneho 3D mikroskopu potvrdiť, že celé bakteriálne „vlákno“ je v skutočnosti tvorené len jedinou bunkou. „Ak by sme veľkosť tejto baktérie previedli do ľudskej veľkosti, je to akoby ste stretli človeka vysokého ako Mount Everest,“ vysvetlil Volland.
Okrem veľkosti nového objavu je netypické i jej komplexné usporiadanie. Jej DNA totiž „nepláva“ voľne v bunke, ako je to u baktérií typické, ale je súčasťou menších štruktúr oddelených membránou. V tomto smere teda skôr pripomína ľudské, živočíšne či rastlinné bunky, uvádzajú vedci.