Po nešťastnej nehode štikútal 68 rokov bez prestávky. Lekári ho chceli liečiť jedovatým plynom

S experimentálnou liečbou musel Charles prestať. Namiesto toho sa musel uspokojiť s dýchacou technikou, ktorú ho naučili používať iní lekári. Špecifické dýchanie malo minimalizovať charakteristický zvuk štikútania, ktorý je spôsobený náhlym uzavretím hlasiviek po mimovoľnej kontrakcii v bránici. Aby Charles potlačil hluk, medzi čkaním sa musel vždy nadýchnuť.

„Každú minútu tri alebo štyrikrát ohýbal hrudník,“ popísal ďalší z trikov Koskovich, ktorý poznal jedného z Charlesových synov. „Dalo by sa povedať, že štikútal, ale nevydal žiadny veľký hluk,“ spomínal.

Čo s čkaním? Vystrašiť ho!

Chronické čkanie môže častokrát viesť k vážnemu vyčerpaniu a strate hmotnosti. Po 56 rokoch štikútania Charles prehlásil: „Dal by som všetko, čo som na tomto svete dostal, keby som sa toho čkania zbavil.“

Prečítajte si tiež: Škandalózny experiment rozdelil trojičky. Pravdu o svojom živote sa dozvedeli až vďaka úplnej náhode

Aj keď pred priateľmi o štikútaní nehovoril, chceli mu veľmi pomôcť. Jedného dňa sa zobudil, išiel na obvyklú prechádzku a neskôr si s kamarátmi zahral karty. Jeden z nich stál sa Charlesom, vytiahol brokovnicu a dvakrát vystrelil. Aj keď to Charlesa vydesilo, čkanie to nezastavilo.

Všetko raz skončí

Napriek všetkým problém dokázal Charles nemožné a viedol normálny život. Bol dvakrát ženatý a mal osem detí. Koskovich si na Charlesa spomínal ako na žoviálneho, zábavu milujúceho chlapíka, ktorý nehovoril o svojom stave a rád žartoval s ľuďmi. „Charles Osborne nielenže prežil, darí sa mu,“ napísal publicista Bob Davis pre Sioux City Journal v roku 1984.

Prečítajte si tiež: Dobrovoľníkom podal jed, aby im ochromil pľúca. Experiment, ktorý sa nemohol opakovať, zachraňuje životy každý deň

Chales sa objavil v niekoľkých televíznych šou aj v rádiovom vysielaní a stal sa hitom Ameriky. Živil sa predajom poľnohospodárskych strojov a dražením dobytka a so svojím špecifickým stavom sa nakoniec zmieril. Lekári mu dali poslednú možnosť – mohli mu prerušiť nervy, ktoré ovládali bránicu. To však mohlo viesť k zhoršenému dýchaniu, a tak Charles operáciu odmietol aj poslednú príležitosť na vyslobodenie z nekonečného čkania.

Začiatkom 70. rokov pocítil prvé dôsledky štikútania. Nedokázal viac jesť normálne jedlo a všetko si musel mixovať. Napriek tomu sa mu podarilo udržať si stabilnú váhu a dobrý zdravotný stav. Z neznámych príčin Charlesove čkanie náhle v roku 1990 prestalo. Zomrel o rok neskôr, po niekoľkých mesiacoch bez štikútania, ktoré museli byť Charlesa sladkým vykúpením.

Prečítajte si tiež: Vlastné dieťa vychovávali spolu so šimpanzom, chceli vedieť, čo sa stane. Experiment ukončil nečakaný zvrat