Dobré noviny
Mamička o boji s popôrodnou depresiou: Pozrela som sa na ňu a nič som necítila. Dcéru som nemilovala 18 mesiacov
Tímea Gurová
Tímea Gurová

Mamička o boji s popôrodnou depresiou: Pozrela som sa na ňu a nič som necítila. Dcéru som nemilovala 18 mesiacov

— Foto: Instagram: Honest Kristy

Z temného obdobia sa jej podarilo dostať vďaka milujúcemu partnerovi. Rozhodli sa aj pre druhé dieťa.

Nie všetky deti milujú ich mamy okamžite. Pocit nekončiacej lásky, o ktorý sa delia mamičky na sociálnych sieťach alebo je vidieť vo filmoch, nie je pre každú ženu samozrejmosťou. Nie je na tom nič nezvyčajné. Mnohé mamy sa však boja hovoriť o svojich pocitoch a boja sa niekomu zveriť. Kristy Macová je mamou už dvoch detí, pričom prvé tri roky života svojej prvorodenej dcéry si dobre nepamätá. Prežila ich v smútku, osamelosti a v tých najhorších myšlienkach. Dnes však otvorene hovorí o svojom boji s popôrodnou depresiou a podporuje ženy v tom, aby pomoc vyhľadali čo najskôr.

Trauma pri pôrode

Kristy mala ideálny život. Životného partnera si našla ešte počas školy a tak rozhodnutie mať dieťa, vzišlo ako celkom prirodzená voľba po desaťročnom vzťahu. Otehotnela veľmi rýchlo, tehotenstvo prebiehalo bez akýkoľvek problémov, na bábätko sa tešila. „Ako sa mi bruško zväčšovalo, ľudia zvykli mať poznámky o tom, ako žiarim a aké mám šťastie,“ hovorí vo svojom príbehu Kristy pre portál Lovewhatmatters.com.

Jej pocit šťastia sa však rozplynul v rovnakom okamihu, ako dcérka prišla na svet. Už samotný pôrod bol pre ňu dosť traumatizujúcim zážitkom. V nemocnici sa cítila, ako by tam všetkých svojou prítomnosťou obťažovala, správali sa k nej ako k hlúpemu dievčatku a pritom mala 27 rokov. „Moja dcéra prišla na svet a ja som necítila nič. Bola som otupená, zmätená, opustená. Nič také ako príval lásky, o ktorom som toľko počúvala, neprichádzalo. Ležala som tam a pri pohľade na svoje dieťa som cítila zlyhanie. Mala som byť zamilovaná a cítila som prázdno,“ opisuje. Po pôrode sa to len a len zhoršovalo.

Stroj pre dieťa

Najviac ju ubíjali otázky od návštev, či si užíva najkrajšie okamihy v živote. Klamala. Pravidelne sa pristihla pri myšlienkach, že sa pozerala na svoje bábätko a dúfala, že sa tak skoro nezobudí. Dojčenie jej spôsobovalo kopec bolesti. „Keď pila materské mlieko, zvierala som päste od bolesti. Chcela piť neustále vo dne, v noci. Cítila som sa ako stroj a mojou úlohou bolo ju udržať pri živote,“ hovorí. Cítila sa vyčerpaná a vtedy ešte netušila, že všetky jej pocity a myšlienky sú dielom psychického ochorenia, za ktoré nemôže.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Kirsty Mac PND Awareness (@honestkirsty)

Raz, keď bábätko iba ležalo na posteli, plakalo a ona ho nedokázala utíšiť. „Nariekala som a znovu a znovu som kričala, že ju nenávidím. Bola som zúfalá a zahanbená. Nenávidela som svoje dieťa, necítila som k nej žiadnu lásku, iba akýsi inštinkt ako ju udržať pri živote. Cítila som sa sama a úplne iná ako ostatné matky tam vonku, ktoré svoje deti zbožňujú,“ spomína na najťažšie chvíle. Partner veľmi jasne spozoroval, že s ňou nie je niečo v poriadku a snažil sa jej pomôcť. Hľadal na internete odpovede na otázku, čo sa po pôrode stalo.

Článok pokračuje na ďalšej strane:

Časť 1 / 2

Už ste čítali?