Na stenu si vyryl predpokladaný dátum smrti. Po 127 hodinách si sám amputoval ruku, aby sa zachránil
Tu zomriem, toto je môj hrob, hovoril si Aron po niekoľkých dňoch uväznenia pod skalou. Nakoniec ho zachránila láska.
Keď sa nasledujúci deň za úsvitu zobudil, zistil, že sa jeho ruka začala kvôli nedostatku krvného obehu rozkladať. Vtedy mu napadlo, že by si ruku nemusel prerezať, ale mohol ju zlomiť krútením proti paži. Kosť mu praskla a zvuk prasknutia sa ozýval celou štrbinou.
Nebol sám
„Bol to strašný zvuk, ale pre mňa to bola eufória,“ spomínal. Eufória ho poháňala natoľko, že si z hadičky svojej fľaše vyrobil škrtidlo a zastavil si krvný obeh. Vytiahol lacný, tupý nožík, ktorým si prerezal kožu a svaly a kliešťami si prerezal šľachy. Tepny nechal až nakoniec. Vedel, že keď ich prereže, nebude mať veľa času.
„Vtedy sa do mňa dostali všetky túžby a radosti. Možno som takto zvládal bolesť. Bol som taký šťastný, že som konečne začal konať,“ vysvetlil neskôr. Celý proces trval hodiny, počas ktorej Aron stratil 25 percent objemu krvi. Plný adrenalínu vyliezol zo štrbinového kaňonu, zlanil sa dolu 65-metrovým útesom a dostal sa na slobodu. Dehydrovaný, bez krvi, s jednou rukou.
V takom stave ho našli turisti z Holandska, ktorí mu ihneď dali jedlo a vodu a zavolali pomoc. Po štyroch hodinách od amputácie ruky bol Aron vo vrtuľníku, ktorý po ňom pátral celé dni. Vyslala ho jeho rodina.
Čo je v živote najdôležitejšie?
„Keď vidím tieto scény vo filmy, to je to miesto, kde začínam mať uplakané oči. Keď vidím ten vrtuľník, vidím moju mamu, ktorá mi zachránila život,“ priznal Aron, ktorý dnes všade hovorí, že láska druhých, vzťahy s rodinou a priateľmi ho držali pri živote. Úplne zanevrel na boha. „Urobil som to všetko sám. Boh neexistuje, pretože keby áno, ten „sráč“ by mi pomohol. Uvedomil som si, že láska ma držala nažive a práve táto láska ma odtiaľ dostala,“ vysvetlil Aron, ktorému lekári zachránili život. Keby si amputoval ruku skôr, mohol vykrvácať a keby čakal dlhšie, pravdepodobne by zomrel v kaňone.
Po záchrane vylovili jeho odrezanú dolnú časť ramena a ruky spod balvanu. Na jeho zdvihnutie potrebovali 13 ľudí, hydraulický zdvihák a navijak. Rameno spopolnili vrátili ho Aronovi. O šesť mesiacov neskôr sa na svoje 28. narodeniny vrátil do štrbiny a rozsypal tam popol.
Vízia, ktorú mal Aron Ralston počas svojej poslednej noci v kaňone, sa naplnila. Je otcom dvoch detí, ktorý napriek tomu, že prišiel o ruku, vôbec v živote nespomalil. Ani v lezení si nedal prestávku. V roku 2005 sa stal prvým človekom, ktorý vyliezol na všetkých 59 štyritisícoviek v Colorade sám a v snehu – a to s jednou rukou.
Dnes priznáva, že protetická ruka mu spôsobuje frustráciu, ale vidí ju hlavne ako svoju spásu: „Dotknem sa jej a vrátim sa na to miesto. Pamätám si, keď som premýšľal o tom, čo je dôležité v živote. Láska, vzťahy a sloboda namiesto uväznenia.“