Dobré noviny
Dobrovoľníkom podal jed, aby im ochromil pľúca. Experiment, ktorý sa nemohol opakovať, zachraňuje životy každý deň
Tímea Gurová
Tímea Gurová

Dobrovoľníkom podal jed, aby im ochromil pľúca. Experiment, ktorý sa nemohol opakovať, zachraňuje životy každý deň

— Foto: FB: Pittsburgh University

Lekár Peter Safar stojí svojou prácou za záchranou miliónov životov.

Jeho experiment potvrdil všetky predpoklady a na jeho základe vyslovil záver, že resuscitácia alebo „dýchanie z úst do úst“ je účinným spôsobom, ako zachrániť nielen ľudský život, ale aj zamedziť poškodeniu mozgu nedostatkom kyslíka. Peter Safar je dodnes považovaný za otca kardiopulmocerebrálnej resuscitácie. „Peter veril, že ak si dokážete kúpiť čas na to, aby ste napriek celému chaose, ktorý sa v takýchto situáciách deje, dokázali veci vyriešiť, tak to stojí za to,“ hovoril riaditeľ centra Safar v Pittsburghu Patrick Kochanek. Jeho teória sa neskôr potvrdila aj v malej štúdii na pacientoch po zástave srdca.

Celý svet sa učil od neho

V roku 1957 Safar kontaktoval nórskeho výrobcu figurín, aby vytvoril bábiku vhodnú na nácvik resuscitácie. V tom istom roku vydal knihu, v ktorej za najvhodnejšiu formu prvej pomoci považuje kombinovaný prístup – teda aj dýchanie z úst do úst aj masáž srdca. Jeho kniha stala základom pre výcvik resuscitácie po celom svete. V roku 1966 ho zasiala rodinná tragédia. Jeho vtedy iba 11-ročná dcéra upadla do kómy spôsobenej astmou a krátko na to zomrela. Safar bol presvedčený, že ak sa má ľudský život skutočne zachrániť, nesmie sa čakať iba na príchod lekárov. Zapojiť sa musia aj laici.

Prvá záchranná služba riešila aj rasizmus

Rok po smrti svojej dcéry už mal na stole svoj ďalší projekt – načrtol systém fungovania prvej záchrannej služby. Záchrannú službu v jeho okrese vtedy prevádzkovali hasiči, pohrebiská aj súkromné spoločnosti. Výsledkom toho bolo, že nie každý mal potrebné vybavenie a kvôli celkovému chaosu veľa pacientov zomieralo pri prevoze do nemocnice. Problémom bolo aj to, že vodiči sanitiek odmietali cestovať do segregovaných chudobných prevažne černošských lokalít.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Joe Sorbara (@noisyjoe)

Safar už dlho loboval za vytvorenie štandardizovaných jednotiek, s kvalitným vybavením a s medicínskym tréningom, ktoré by boli postavené hlavne na dobrovoľníkoch. Jej vytvorenie brzdili samotní lekári, ktorí boli presvedčení, že len oni sú kvalifikovaní na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Peter Safar sa teda postavil do čela ďalšieho pokusu. Naverboval nevzdelaných nezamestnaných Afroameričanov, dal im lekárske deväťmesačné školenie a vrhli sa do prevádzky záchrannej služby vo svojej oblasti, do ktorej iní nechceli vstúpiť. V prvom roku fungovania Freedom House vykonali 5868 výjazdov a do nemocnice prepravili 4627 pacientov. Onedlho sa oblasť ich pôsobenia zväčšila na celé územie Pittsburghu. Tento experiment sa stal priekopníkom úplne novej profesie – zdravotníckych záchranárov.            

Časť 2 / 2

Už ste čítali?