Prvou ženou vo vesmíre bola dcéra traktoristu a krajčírky. Tereškovová sa z kozmu nemusela vrátiť

Valentina Vladimirovna Tereškovová, vtedy 26-ročná občianka Sovietskeho zväzu (ZSSR), sa stala prvou ženou vo vesmíre. Pred 59 rokmi, 16. júna 1963, ju na obežnú dráhu Zeme vyniesla raketa Vostok 6. Na kozmickej lodi absolvovala 48 obletov Zeme, jej let trval 70 hodín a 41 minút.

Kozmická choroba

Valentina Vladimirovna Tereškovová sa narodila 6. marca 1937 v rodine traktoristu a krajčírky v dedine Maslennikovo v Jaroslavľskej oblasti Ruska. Od mladosti sa zaujímala o parašutizmus a lietanie. Obidva sny si v dospelosti splnila, keďže sa stala amatérskou parašutistkou a študovala pilotáž.

V konečnom výbere sa o miesto prvej ženy smerujúcej do kozmu stretla s dvoma ďalšími uchádzačkami - Valentínou Ponomariovovou a Irinou Soloviovovou, nad ktorými ju favorizoval aj robotnícky pôvod a ženský pôvab. O jej nominácii definitívne rozhodol vtedajší najvyšší sovietsky stranícky predstaviteľ Nikita Sergejevič Chruščov. Let Tereškovovej sa začal 16. júna 1963 z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane. Neprebiehal celkom hladko. Už jeho začiatok preložili pre technické problémy aj zvýšenú slnečnú aktivitu. Riadiace stredisko odhalilo chybu v príprave a muselo preprogramovať motory, aby nedošlo k vážnej nehode pri pristávacom manévri.

Svadba kozmonautov

Počas letu trápila Tereškovovú kozmická choroba a únava. Pobyt v beztiažovom stave znášala zle. Stavy nevoľnosti boli natoľko vážne, že musela vypustiť všetky naplánované testy a pozemné riadiace stredisko dokonca uvažovalo o predčasnom ukončení letu. Z dnešného pohľadu to bola riskantná misia, neboli presné údaje o možných dôsledkoch pobytu vo vesmíre pre ženské telo a na prípadné problémy neexistovali lieky.

Na palube, v malom stiesnenom priestore, vraj zaspávala, čo neskôr odborníci pripisovali psychickému stresu. Podobne ako prvý kozmonaut sveta Jurij Gagarin sa aj ona sa pri pristáti katapultovala. Na Zemi pristála 19. júna 1963. V tom istom roku - tri mesiace po návrate zo svojej kozmickej misie - sa Tereškovová priamo v Kremli za prítomnosti Chruščova vydala za sovietskeho kozmonauta Andrijana Nikolajeva. Ten v roku 1962 pilotoval kozmickú loď Vostok 3 a v roku 1970 velil kozmickej lodi Sojuz 9.

Inšpirovala ženy

O rok neskôr, v roku 1964, sa im narodila dcéra Jelena. Stala sa tak prvým dieťaťom, ktorého obaja rodičia boli vo vesmíre. Ďalší let do vesmíru však už Tereškovová neabsolvovala. Prvá zahraničná cesta prvej kozmonautky sveta viedla v auguste 1963 do Československa, kde ju sprevádzal aj Alexander Dubček. Dostala vyznamenanie Hrdina socialistickej práce a stala sa čestnou občiankou Bratislavy. „Vták nemôže lietať len s jedným krídlom. Lety do vesmíru s ľudskou posádkou nemôžu prebiehať ďalej bez aktívnej účasti žien,“ povedala Valentína Tereškovová, aby povzbudila ženy, nech sa zapoja do vesmírnych programov.

Po Tereškovovej sa do dejín kozmonautiky sa zapísali aj ďalšie ženy. Medzi nimi ako prvá Američanka do vesmíru dostala Sally Rideová, rodáčka z Kalifornie (USA) narodená 26. mája 1951. V rámci výcviku sa musela naučiť pilotovať stíhačku, skákať padákom či pohybovať sa v beztiažovom stave. Na raketoplán Challenger si ju vybrali aj preto, že vedela pracovať s robotickým ramenom.

Rideová bola na palube Challengera v roku 1983, keď mala 32 rokov. Misia bola šesťdňová, o rok sa zúčastnila na ďalšom lete raketoplánu. Z NASA odišla v roku 1989 a stala sa profesorkou Kalifornskej univerzity v San Diegu. Prostredníctvom svojej spoločnosti Sally Ride Science bývalá kozmonautka povzbudzovala dievčatá, aby sa dali na vedeckú kariéru. Sally Rideová zomrela 23. júla 2012 vo veku 61 rokov.

Do vesmíru dodnes vypravili 537 ľudí, z toho bolo 60 žien. Najviac ich vyslali do kozmu USA – 45. Zo Sovietskeho zväzu absolvovali let do vesmíru 4 kozmonautky, dve boli z Kanady, Číny a Japonska. Jednu ženu vo vesmíre malo Francúzsko, India, Taliansko, Južná Kórea a Spojené kráľovstvo.