Petržalské terasy sú dedičstvom socializmu. Traja mladí ľudia sa rozhodli, že na ich základoch vybudujú komunitu
Andrea Petrovčinová
Andrea Petrovčinová

Petržalské terasy sú dedičstvom socializmu. Traja mladí ľudia sa rozhodli, že na ich základoch vybudujú komunitu

Viktor Kasala, Jan Urban a Lucia Adameková tvoria urbanisticko-aktivistické občianske združenie Krasy terasy od roku 2019. Prostredníctvom ich aktivít sa snažia revitalizovať nevyužívané a zanedbané časti petržalských panelákov.

Stopy komunizmu sú na Slovensku všade. Kráčame po nich, obchádzame ich v mestách, dívame sa na funkcionalistické fasády, pestré mozaiky a sochy – stigmy a vnímanie z predošlého režimu sú všadeprítomné, stačí lepšie zbystriť zrak. Výpoveď doby však nemusí byť vždy vizuálne atraktívna, pekná. Socialistické stavby zmenili krajinu prevažne na sídliskách. V čase rozmachu developerských spoločností a búračiek vyvstáva debata, čo zachovať a čo zničiť. Pretváranie a revitalizácia niektorých súčastí starých stavieb nielenže prispieva k pozitívnemu riešeniu klimatickej krízy, navyše nás pohýna smerom ku kreatívnym riešeniam, vytváraniu komunity, dialógu. Taký je aj možný nový príbeh petržalských terás očami občianskeho združenia Krasy terasy.

Foto: Andrea Petrovčinová

Čo sú to tri tretie miesta?

Trojica, Viktor, Ján a Lucia, sa zoznámila počas štúdia na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave v roku 2016. Počas jedného obeda v čínskej reštaurácii začali debatovať o zanedbanosti terás v Petržalke, ku ktorým mali všetci blízko. Ide o urbanistický systém, ktorý pochádza z návrhov sídliska, pri ktorom sa dizajn opieral o budúcnosť obyvateľov tejto mestskej časti na úrovni venovanej chodcom – terasy sa mali prepájať nad cestou mostami, kým autá mali prúdiť pod nimi. Postupne sa tak mala odstraňovať automobilová doprava a ľudia mali prechádzať do metra. V Petržalke je 26 terás.

„Tento typ domov postavili v rôznych častiach Slovenska, napríklad sídlisko Záturčie v Martine, v bratislavskom Ružinove, Rači, Karlovej vsi. Urbanistická súťaž na Petržalku sa konala v roku 1968 a návrhy boli prihlásené od autorov z celého sveta. Konečný koncept spočíval najmä v segregácii dopravy – tento myšlienkový prúd urbanizmu bol v návrhu skutočne aplikovaný priam ukážkovo. Avšak čo sa týka samotného budovania, nebol nikdy dotiahnutý do konca. Súťaž skončila bez víťaza a vyhlásené boli tri tretie miesta, z ktorých sa vytvoril akýsi kompilát. Primárnym cielom bolo vybudovanie ubytovacích kapacít, občianska vybavenosť a keďže prišiel prevrat, sídlisko sa nedotiahlo do takého výsledku ako pri jeho navrhovaní.“

Foto: Andrea Petrovčinová

Supermarkety vs. sídliskový zelovoc

K stavu, v akom dnes tieto terasy nachádzame, prispela značne aj supermarketová evolúcia. Obchodné priestory pod bytovými domami, z ktorých každý mal poskytovať drogériu, mäsiarstvo či zelovoc, časom vytlačili obchodné siete, kde nakupujeme dnes. Z pôvodných plánovaných miest na prepojenie občianskej vybavenosti ostali izolované domy. Zmenil sa režim fungovania a nakupovania obyvateľov a v Bratislave začali vznikať obchodné centrá až v nadmernom počte, čo viedlo k ešte nižšej udržateľnosti malých prevádzok na terasách.

„Ako študenti vysokej školy sme si na obede v Pande povedali, že s týmto problémom treba niečo urobiť. Skúmať, iniciovať, vysvetliť ľuďom, čo by sa na takýchto miestach dalo organizovať. Prípady terás sme opísali aj v odborných článkoch v časopise o architektúre a urbanizme. Zaujímavá je napríklad táto na Vavilovovej – pôvodne z nej mal byť prístup do metra. Dnes tu stojí knižnica.“

Foto: Andrea Petrovčinová

Utópia vysunutej obývačky

Aj keď sú terasy dnes v hroznom stave, ich výhodou je izolovaný priestor od dopravy, kde sa môžu hrať deti, v bezpečí mimo áut. Je k nim pohodlný vstup a rozsiahly priestor uprostred obytných domov predstavuje, v očiach urbanistov, skvelú príležitosť napríklad pre budovanie komunity. Obmedzenie pre riešenie situácie predstavuje ich právne vysporiadanie a nejasné vlastníctvo.

„Stále sme vymýšľali, čo budeme robiť. Postupne sme sa cez kontakty a stretnutia, ako bolo napríklad verejné stretnutie k Urbanistickej štúdii centrálnej osi Petržalky, dostali k ľuďom, ktorí v týchto domoch bývajú. Zhovárali sme sa s nimi, prechádzali sa po sídlisku a vypočuli si o ich živote v okolí, ich postrehoch i obavách. My sme im porozprávali o kvalitách verejného priestoru a potenciáloch budovania miestnych komunít. Predstavovali sme si, že by tu mohlo byť letné kino, priestor pre aktivity a verejnosť, ktorá sem chodieva. Navrhovali sme hojdačky a kadečo iné. Taká utópia na vysunutú obývačku pre susedov.“

Foto: Andrea Petrovčinová

Keď raz zažiješ diskotéku vedľa domu

Iniciatíve sa časom podarilo získať grant z Mestskej časti Petržalky pre terasu na Mánesovom námestí, po ktorom navštívili obyvateľov na domovej schôdzi. Zorganizovali prechádzku, pri ktorej si vypočuli vnímanie susedov, ich problémy a návrhy. Z týchto dát im neskôr na schôdzi trojica predstavila možné riešenia problémov, napríklad záhrady s atmosférami a podobne. Podľa ich hlasovania následne prichystali architektonický nákres. Dôležitým bodom bolo dohodnúť sa na spoločnom financovaní, pretože grant pokrýval 80 % nákladov – zvyšok mali doplatiť obyvatelia domu.

„Dohoda o spolufinancovaní bol najväčší oriešok. Šlo v prvom rade o to, že tieto peniaze boli použité na niečo, čo obyvateľom skutočne nepatrí. Použili sa na náter na asfalt vo forme geometrických tvarov, na mieru zhotovené črepníky a rastliny. Mestská časť zároveň na základe apelov od obyvateľov zabezpečila obnovu vrtkavého zábradlia. Chceli sme sem priniesť herné prvky, ktoré by deťom sprostredkovali iný zážitok z priestoru. Po grante sme si v roku 2019 založili občianske združenie Krasy terasy.

Až po tom sa začal participatívny proces. Po prvom projekte sme, popravde, trochu vytriezveli. Zistili sme, že v tomto štádiu je aj málo veľa. Obyvatelia domu odmietali mobiliár v priestore terasy, mali strach a videli v našich návrhoch príležitosť na vandalizmus. Nedá sa im to ani vyčítať, kedysi tu blízko bola diskotéka. Navyše je väčšina bytov otočená spálňou na terasu. Neudržiavaný stav terás ich nabáda k nechuti, aby tu niekto vysedával a bol hlučný pod oknami. O to ale vôbec nešlo. Chceli sme vytvoriť kultúrno-spoločenské zázemie pre trávenie voľného času v izolovanom otvorenom priestore. Dnes sme radi za susedskú whatssupovú skupinu, kde si píšu, kto kedy poleje kvety.“

Viktor Kasala z občianskeho združenia Krasy terasy
Foto: Andrea Petrovčinová

Článok pokračuje na ďalšej strane:

Časť 1 / 2

Už ste čítali?

Jusufova rodina zmenila Šamorín na hlavné mesto zmrzliny: Práškové…

Vraví sa, že Juhoslovania sú všade. Niektorí Šamorínčania…

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Aj keď je úplne nevidiaca, učí na strednej škole: Študenti sa…

Odmalička snívala o tom, že sa bude predvádzať na javisku. Košičanka…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…