Dve študentky zachránili deti z Údolia smrti na východe Slovenska. O záchrannej akcii mlčali 70 rokov
Simona Gálová
Simona Gálová

Dve študentky zachránili deti z Údolia smrti na východe Slovenska. O záchrannej akcii mlčali 70 rokov

Urobila som to, pretože som mala rada deti a chcela som im pomôcť. To bola moja jediná myšlienka: potrebujú pomôcť a ja musím niečo urobiť, prezradila po rokoch autorka záchrannej akcie.

Květa Bartoňová, rodená Axmanová / Slovenské deti z Údolia smrti — Foto: Pamäť národa

Čin dvoch študentiek z českého Olomouca patril 70 rokov k neprebádanej histórii našich dvoch bratských krajín. Olomoucké študentky učiteľstva, Květa Axmanová a Věra Kristová, pritom po vojne zachránili desiatky slovenských detí z Údolia smrtí, ktoré našli v roztrhanom oblečení, bosé a vyhladované. Dve 18-ročné dievčatá dali týmto deťom v roku 1946 šancu na nový život. Príbeh dvoch odvážnych dievčat vypátralo po desaťročiach až združenie Pamäť národa, ktoré mapuje osudy pamätníkov minulého storočia.

Věra Kristová a Květa Axmanová. Foto: Pamäť národa

Príbeh dvoch študentiek objavil v roku 2016 náhodou študent žurnalistiky Jan Kvapil, ktorý vtedy hľadal tému absolventskej práce. Keď si prechádzal príbehy v databáze Pamäte národa, narazil na rozprávanie Květoslavy, ktorá pred rokmi len v krátkej poznámke uviedla, že pomohla deťom z Údolia smrti. Nepotreboval vedieť viac. Pani Květoslavu vypátral a chcel sa dozvedieť viac.

Netúžila po sláve

„Pani Bartoňovú som prvýkrát navštívil na oddelení geriatrie Fakultnej nemocnice Olomouc, kde sa liečila po zranení bedrovej kosti. Drobná 88-ročná starenka ležala na izbe spolu s niekoľkými ďalšími pacientkami. Doktor jej zakázal vstať z postele, a tak som si k nej sadol a dlho sme sa rozprávali. Nikdy sa tým, čo vtedy urobila, nechválila. Bola to úžasná pani,“ zaspomínal si dokumentarista Kvapil. Pani Bartoňová nezabudla podotknúť, že si neželá, aby jej príbeh bol publikovaný ešte počas jej života – o popularitu nestála. Chcela len pomôcť.

Květa Bartoňová, rodená Axmanová. Foto: Pamäť národa

Príbeh Květy Bartoňovej, rodenej Axmanovej, začína v dedinách na východnom Slovensku. Vyšná a Nižná Pisaná počas druhej svetovej vojny takmer ľahli popolom. Práve tu sa viedla tanková bitka Karpatsko-duklianskej operácie, ktorá mala spojiť povstalecké sily Slovenského národného povstania so sovietskymi armádami. Obyvatelia dedín utiekli do lesov, schovali sa v bunkroch alebo v stodolách v neďalekých obciach.

Keď sa vrátili domov, našli len spálenisko, hromady mŕtvych tiel, tony nevybuchnutej munície, kvôli ktorej deti umierali ešte aj po vojne. „To viete, do všetkého sa rýpalo, zvlášť chlapci. Tam boli samé mŕtvoly tých vojakov. A škola tam nebola. Museli sme preč,“ priznala Mária Jechová, jedno zo zachránených detí z východoslovenského Údolia smrti. Rodiny prišli v údolí o prístrešie a niektoré deti zostali opustené a závislé od pomoci okolia.

Údolie smrti v roku 1946
Údolie smrti v roku 1946 Foto: Pamäť národa

Vezmite si nás!

Pomoc obyvateľom Údolia smrti ponúkali československé úrady aj OSN, no záchranu opustených detí nečakane zorganizovali dve obyčajné 18-ročné študentky pedagogiky Květa a Věra. Dievčatá prišli do údolia v lete 1946 najskôr len so zbierkou oblečenia a ďalších potrebných vecí. Napriek tomu, že boli vopred vyzbrojené informáciami a poznali miestne pomery, na reality povojnovej hrôzy neboli pripravené.

„Zostala tam jediná murovaná budova. Nižná Pisaná a Vyšná Pisaná boli zrovnané so zemou. Z tých dedín nezostalo nič. Keď sme nimi prechádzali, museli sme mať sprievodcu, ktorý vedel, že z cesty nesmieme ustúpiť ani o krok, pretože tam boli nášľapné míny,“ rozprávala pani Květa Bartoňová pre Pamäť národa.

Deti z Údolia smrti.
Deti z Údolia smrti. Foto: Pamäť národa

45 detí odcestuje o 4 hodine rannej

Keď dievčatá rozdávali oblečenie po spustošených dedinách, stretávali deti, ktoré prišli o rodičov. „‚Vezmite si nás, vezmite si nás!' prosili nás deti, pretože to boli siroty. Oni už nemali nikoho, boli sami,“ spomínala Květoslava, ktorá v tom čase nemala ako 18-ročná školáčka žiadne peniaze, aby deťom zaistila jedlo alebo ubytovanie. Na spiatočnej ceste do Olomouca ale vymyslela plán, ako týmto osirelým slovenským deťom pomôcť.

Článok pokračuje na druhej strane:

Časť 1 / 3

Už ste čítali?

Jusufova rodina zmenila Šamorín na hlavné mesto zmrzliny: Práškové…

Vraví sa, že Juhoslovania sú všade. Niektorí Šamorínčania…

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Aj keď je úplne nevidiaca, učí na strednej škole: Študenti sa…

Odmalička snívala o tom, že sa bude predvádzať na javisku. Košičanka…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…