Dobré noviny
Študentom pomaľovali tváre a zisťovali pôvod ich emócií. Skutočný zmysel experimentu sa ukázal po 80 rokoch
Tímea Gurová
Tímea Gurová

Študentom pomaľovali tváre a zisťovali pôvod ich emócií. Skutočný zmysel experimentu sa ukázal po 80 rokoch

— Foto: Youtube: Alberto Cablera

Nepodarený experiment mal nakoniec význam v úplne inej oblasti. 

Študenti prežívali jeho extrémne experimenty rôzne. Niektorí sa rozplakali, iní sa hystericky smiali, alebo úplne stuhli. Vrcholom nechutnosti bolo, že jedným z účastníkov experimentu bol aj 13-ročný chlapec, ktorý sa náhodne nachádzal na mieste a liečil sa na psychické problémy.

Konečné výsledky boli presne také, aké žiadny vedec nechce nikdy v živote zažiť a ktoré mu prinesú akurát tak hanbu. Landisove oficiálne závery experimentu boli takéto: 1. emócie nesprevádza typický výraz tváre, 2. opakujúci sa vzor svalového správanie či úsmev je najčastejšou reakciou na viacero podnetov. a 3. muži sú pri emóciách výraznejší ako ženy. To bolo všetko.

Foto: Reprofoto: Bizzarobazzar

Skutočný objav sa ukázal po desaťročiach

Carney Landis sa pritom v živote tešil z vynikajúcej kariéry a v oblasti sexuálnej psychopatológie zaznamenal výrazné úspechy. Nikdy už neublížil ani hlodavcom, ani svojim dobrovoľníkom. Pre nezmyselnosť svojho výskumu sa však jeho meno spájalo dlhé roky práve s odrezanými hlavami.

V pozadí jeho bizarného pokusu sa však ukázal jeden detail, ktorý si nikto desaťročia nevšímal. Upozornil naň až výskumník Alex Boese vo svojej publikácii. Podľa neho si skôr ako fotografie emócií treba všímať fakt, že dve tretiny účastníkov experimentu boli ochotné poslúchnuť hrozný príkaz, aj napriek tomu, že v prvej chvíli s ním nesúhlasili.

K rovnakému číslu o štyridsať rokov neskôr dospel aj neslávny Milgramov experiment, v ktorom subjektom prikazovali dávať si navzájom elektrické šoky. Účastníci boli ochotní úplne zmeniť svoje postoje len preto, že im to prikázala autorita. Všetci pritom vedeli, že to, čo robia, nie je normálne, morálne a ani správne. „Vedec sa niekedy snaží dokázať jednu vec, ale narazí na niečo úplne iné a oveľa zaujímavejšie. Dobrí výskumníci vedia, že by mali svoju pozornosť venovať aj zvláštnym udalostiam. Veľký objav sa môže skrývať priamo pod ich očami,“ napísal Boese.     

Časť 2 / 2

Už ste čítali?