Študentom pomaľovali tváre a zisťovali pôvod ich emócií. Skutočný zmysel experimentu sa ukázal po 80 rokoch
Tímea Gurová
Tímea Gurová

Študentom pomaľovali tváre a zisťovali pôvod ich emócií. Skutočný zmysel experimentu sa ukázal po 80 rokoch

Nepodarený experiment mal nakoniec význam v úplne inej oblasti. 

— Foto: Youtube: Alberto Cablera

Predstavte si, že sa len tak prechádzate lesom a zrazu sa pred vašimi očami objaví obrovský had. Neexistuje zrejme nikto, kto by v takejto situácii neprejavil emóciu a pokračoval by ďalej s kamenným výrazom. Dnes o vzniku emócii vieme veľa, ale pred sto rokmi bola táto oblasť vedecky neprebádaná. Prvé štúdie hovorili o tom, že prejav emócie v našej tvári je výsledkom signálu z mozgu a teda každá grimasa vzniká mechanicky. Požiadavky na vedcov preto boli jednoznačné – identifikovať presný sval na tvári, ktorý môže za smútok, či prekvapenie.  

Prvé úlohy boli neškodné

Psychológ Carney Landis bol čerstvým vysokoškolským absolventom, keď sa v roku 1924 podujal uskutočniť jednoduchý experiment. Na vzorke svojich spolužiakov sa snažil pochopiť to, či sú fyziologické prejavy u každého človeka rovnaké. Zameral sa na pohyby svalov tváre, a aby ich jednoznačne identifikoval, namaľoval ich znakmi, ktoré zvýrazňovali ich prejavy.

Pokus spočíval v tom, že im ukazoval rovnaké obrázky, alebo vystavoval rôznym podnetom a okamžite zaznamenával ich tvár na fotoaparát. Počiatočné úlohy boli úplne neškodné. Spolužiaci počúvali jazzovú hudbu, voňali čpavok, mali za úlohu klamať alebo čítať z Biblie. Výsledky však vôbec nezrkadlili Landisove očakávania. Rozhodol sa pritvrdiť.

Foto: reprofoto: bizzarobazzar

Očakávania nie a nie naplniť

Účastníkom experimentu začal ukazovať pornografické obrázky, ale aj obrázky ľudí s rôznymi kožnými problémami. Aj po tejto zmene však nezískal také výrazy a taký materiál, po ktorom túžil a začínal sa cítiť frustrovane. Experiment však potom nabral hrôzostrašný smer. Spolužiaci sa museli prehrabávať v nádobe, ktorá bola plná slizkých žiab, pričom na úplnom spodku vedra boli aktívne elektrické drôty. Vrcholom bolo, keď im Landis doniesol potkana a prikázal im odrezať mu hlavu.

Väčšina z nich neverila, že to myslí naozaj a podriadiť sa odmietla. Dve tretiny z nich sa napokon dali na tento úkon presvedčiť  a zvyšná tretina sa musela pozerať, ako pred ňou potkana zabíja niekto iný. Lantis dúfal, že v tejto vyhrotenej situácii dosiahne reakcie na tvárach, ktoré od samého začiatku očakával. Pravda sa však ukázala byť omnoho zložitejšia.

Nočná mora každého vedca

Článok pokračuje na ďalšej strane:

Časť 1 / 2

Už ste čítali?

Jusufova rodina zmenila Šamorín na hlavné mesto zmrzliny: Práškové…

Vraví sa, že Juhoslovania sú všade. Niektorí Šamorínčania…

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Aj keď je úplne nevidiaca, učí na strednej škole: Študenti sa…

Odmalička snívala o tom, že sa bude predvádzať na javisku. Košičanka…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…