Dobré noviny
Deduško na kruhovom objazde rozveseľoval okoloidúcich. Stačilo jedno zamávanie a deň bol hneď lepší
Barbora Kullačová
Barbora Kullačová

Deduško na kruhovom objazde rozveseľoval okoloidúcich. Stačilo jedno zamávanie a deň bol hneď lepší

Starček sa pravidelne usmieval na okoloidúcich
Starček sa pravidelne usmieval na okoloidúcich — Foto: Facebook/ Roslyn Holt

Stačilo jedno mávnutie a v ľuďoch sa prebúdzalo to najlepšie.

Túžba každého človeka je byť šťastný. Je preto vždy pekné vidieť, keď sa niekto snaží ostatných rozveseliť a rozžiariť im na tvárach veselé úsmevy. Starček menom Peter Van Beek mal nezvyčajné hobby, ktorým spríjemňoval všedné dni ľuďom cestujúcim do práce či do školy. Zaujímavá aktivita vznikla v dňoch, keď starý pán odišiel do dôchodku a zrazu zistil, že má veľa voľného času. Nevedel, čo s ním. Chcel ho využiť zmysluplne, a preto sa rozhodol dostaviť sa na miesto, na ktoré ľudia bežne peši nechodia.

Stačil len jeden úsmev

Dôchodca sa každý deň objavoval na kruhovom objazde v austrálskom meste Buderim. Mával na okoloidúcich a priateľsky sa na nich usmieval. 

Deduško tušil, že týmto jednoduchým gestom urobí druhým výnimočný deň, čo nakoniec dosvedčila aj tínedžerka Jorja Robertsonová. „Prvýkrát som ho videla počas môjho prvého dňa v novej škole. Bola som síce z mojej novej etapy života nervózna, ale pri pohľade naňho som zrazu pocítila vlnu šťastia. Po čase si ľudia v škole vymieňali príbehy o tom, kto ráno videl Petra Van Beeka.“ 

Šťastní vysokoškoláci

Tieto milé okamihy už Austrálčan nikdy nezopakuje. Milý starček v 88. rokoch navždy odišiel. Peter dostal mozgovú príhodu a ležal niekoľko dní v nemocnici. Ľudia, ktorí ho poznali, sa rozhodli, že teraz je čas, kedy by mali pána Beeka rozveseliť oni.

Nevládnemu dôchodcovi z kruhového objazdu vtedy posielali množstvo pohľadníc a darčekov, aby mu ukázali, koľko veselej nálady i šťastia priniesol všetkým navôkol. Doteraz naňho spomínajú s láskou. Pracovníci blízkej školy dokonca prezradili dôvod, prečo boli študenti takí šťastní. „Myslím si, že jeho veselý úsmev a láskavé spôsoby boli jedným z dôvodov, prečo toľko našich študentov a zamestnancov prichádzalo každý deň na pôdu univerzity s úsmevom,“ povedala Trudi Edwardsová, riaditeľka základnej školy.

Priateľské spôsoby starčeka zanechali v srdciach Buderimčanov stopu, ktorú nemožno len tak vymazať. Pre mnohých je príkladom, aby sa aj oni snažili  rozveseľovať cudzích nezvyčajným spôsobom a prinášali svetu lásku. Na znak úcty niektorí dokonca navrhli pomenovať po ňom kruhový objazd a vytvoriť mu sochu, ktorou by si navždy pripomínali tohto výnimočného človeka.

Už ste čítali?