Hrala kráľovné aj ženy z fabriky. Najväčšia legenda slovenského herectva oslavuje krásne jubileum
Rodina a divadlo sú moje najväčšie lásky, hovorí pani Mária Kráľovičová.
Patrí k žijúcim legendám slovenskej divadelnej a filmovej scény. Mária Kráľovičová, ktorá prešla obdivuhodnú hereckú cestu, očaruje nielen ľudskou krásou, ale aj nevyčerpateľnou láskou k svojmu povolaniu. Jej herecký život predstavuje vlastne pútavú prechádzku dejinami slovenského profesionálneho divadla. Stvárnila desiatky významných postáv v klasickej i v súčasnej slovenskej a svetovej dráme. "Môj život bol život v rolách. Bolo to krásne," vyznala sa v jednom z rozhovorov.
V národnom divadle hrala 74 rokov
Herecká legenda Mária Kráľovičová hviezdila na našej prvej divadelnej scéne, na doskách Slovenského národného divadla, nepretržite 74 rokov. Nekonečnou láskou veľkej dámy slovenského herectva je poézia.
Dnes sa dožíva 95 rokov divadelná a filmová herečka a recitátorka, dlhoročná popredná členka Činohry SND a prvá slovenská herečka v televíznej inscenácii, ktorú veľký slovenský básnik Štefan Krčméry nazval Marínou. Tou zostala pre celé Slovensko dodnes.
Mária Kráľovičová sa narodila 7. júna 1927 v obci Čáry na Záhorí. Bola najstaršou z piatich detí. Keď mala 15 rokov odišla za prácou do Bratislavy. "Bolo nás doma v jednej izbe veľa, spávali sme tam ôsmi - päť detí, stará mama a rodičia," poodkryla zo svojho neľahkého detstva budúca vynikajúca herečka. Najskôr začínala ako holičská učnica, potom ako predavačka v obchode s odevmi a napokon pracovala v sklade na výdaj balov papiera.
Po vojne čítala inzerát
Po skončení druhej svetovej vojny čítala inzerát, že hľadajú hercov a herečky do slovenských divadiel. Konkurz sa konal v historickej budove SND. Mladá dievčina sa prihlásila a očarila aj jedného zo zakladateľov slovenského profesionálneho divadelníctva, herca, režiséra a pedagóga Andreja Bagara.
Hereckú kariéru začínala Mária Kráľovičová v auguste 1945 v Slovenskom komornom divadle v Martine, kde účinkovala dve sezóny, počas ktorých odohrala štrnásť titulov. Kritika ju prijala veľmi dobre. Hneď v prvej sezóne získala v roku 1946 na Divadelnej žatve v Prahe ocenenie Talent roka za postavu Aničky v Tajovského Ženskom zákone.
V rokoch 1947-1950 študovala herectvo na Štátnom konzervatóriu v Bratislave, ale už od 1. januára 1948 sa stala členkou SND, kde pôsobila nepretržite 74 rokov až do 1. januára 2022. Po absolvovaní konzervatória hrala takmer všetky hlavné roly. Patrila medzi hercov "slnečnej generácie", lebo ako vravievala "dostali sa k slovu hneď po vojne. Vyleteli sme do sveta, plní nadšenia, elánu a radosti".
