Komunisti mu jednou otázkou zničili život. Po úteku z Československa ho pred nostalgiou zachránila fujara
Slováci často zabúdajú na to, čo majú, hovorí známy fujarista Bob Rychlík, ktorý popularizuje náš národný hudobný nástroj vo svete.
Čo si predstavíte, keď začujete zvuk fujary? Môže to byť bača s baranicou na hlave odetý v kroji, ktorý stojí kdesi na pastvinách. Málokto ale tuší, že fujara nie je populárna len na slovenských salašoch, ale dokonca aj za "Veľkou mlákou". V zámorí ju spopularizoval Bob Rychlík, vlastným menom Bohuslav, rodák z Československa.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=10158239274829408&set=pb.552739407.-2207520000..&type=3
Celý život pod kontrolou komunistov
Bohuslav sa narodil na Morave, kde sa ako mladý zamiloval do akustickej gitary. Začal vyučovať klasickú gitaru, študoval rôzne folkové a bluesové gitarové štýly, zakladal skupiny a počúval hudbu, ktorá sa do Československa dostávala len nelegálnou cestou.
Keď robil hudobné festivaly, komunisti si naňho posvietili, pretože robil hudbu, ktorá sa im jednoducho nepozdávala. Kvôli tomu sa doma nikdy necítil byť slobodným. „Všetko tu bolo potlačované a kontrolované, žiadna sloboda slova ani cestovania. Každý aspekt vášho života a ešte aj hudba bola pod kontrolou,“ vysvetľoval Bob Rychlík v prednáške TEDx.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo?fbid=10151380756989408&set=a.493244124407
Bob sa nakoniec v Československu zamiloval, založil si rodinu, no frustráciu z režimu si stále nosil v sebe. Pohár trpezlivosť pretiekol, keď pracoval v továrni a od vedenia dostal pozvanie, aby sa stal členom komunistickej strany. „Skutočne som bol veľmi zdvorilý, povedal som, že je to pre mňa veľká česť, ale nie som jej hodný,“ spomínal na deň, keď ho kvôli ironickému podtónu vyhodili z práce. To, že ho vyhodili z práce, ho až tak netrápilo, bál sa však toho, že zničil budúcnosť svojim dvom synom.
Všetky peniaze niesli v hračke
Kvôli tomu, že odmietol miesto v strane, nemali jeho synovia viac ten správny kádrový profil, preto sa rozhodol, že z Československa jednoducho utečú na slobodu. „Zanechali sme za sebou všetko, čo sme dovtedy dosiahli. Každý rok sme si kúpili kúsok nového nábytku a teraz sme všetko museli nechať tam. Ale chceli sme jednoducho odísť,“ vysvetlil.
Do zahraničia sa dostali v roku 1983 pod zámienkou dovolenky v Juhoslávii. Z tej sa už nikdy nemali vrátiť. Pri úteku ich deväťročný syn držal celý čas pevne v rukách plyšového psíka, v ktorom mali ukryté všetky peniaze, ktoré Bob zamenil na čiernom trhu. „Ak by nám na to prišli, išiel by som na väzenia a so všetkým by bol koniec,“ priznal po rokoch.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
