Fajčenie zabíja, ale nie všetkých. Vedci zistili, prečo niektorí celoživotní fajčiari nedostanú rakovinu pľúc
Simona Gálová
Simona Gálová

Fajčenie zabíja, ale nie všetkých. Vedci zistili, prečo niektorí celoživotní fajčiari nedostanú rakovinu pľúc

Fajčenie zvyšuje riziko rakoviny pľúc, no tí najtuhší fajčiari zostávajú častokrát prekvapivo zdraví. Vedci vysvetlili, prečo je to tak.

Ilustračná fotografia — Foto: Freepik

Fajčenie cigariet je v drvivej väčšine hlavnou príčinou rakoviny pľúc, ktorú na Slovensku ročne diagnostikujú približne trom tisíckam pacientov. Niektorí ľudia ale fajčia celý život a napriek tomu rakovinu nikdy nedostanú. Najnovšia štúdia vedená vedcami z Albert Einstein College of Medicine naznačuje, prečo väčšinu fajčiarov karcinóm pľúc jednoducho nikdy neskríži cestu.

Za rakovinou sú mutácie

Najbezpečnejším spôsobom, ako sa chrániť pred rakovinou pľúc, je samozrejme vyhnúť sa fajčeniu cigariet, ale zároveň platí, že nie všetci celoživotní fajčiari sú odsúdení na ochorenie rakovinou. Medzi ľuďmi, ktorí fajčia, ale nikdy sa u nich nevyvinie rakovina pľúc, vedci našli zhodu v ich špeciálnych bunkách, ktoré lemujú pľúca, a ktoré časom menej mutujú.

Výskumníci na začiatku štúdie dokázali, že teória, s ktorou už dlho pracovali a podľa ktorej sa predpokladalo, že fajčenie vyvoláva mutácie DNA v pľúcnych bunkách, je pravdivá. Fajčenie teda prispieva k mutácii buniek - čím sú viac zmutované, tým je väčšie riziko rakoviny. Mutácia sa s vekom hromadí aj v pľúcnych bunkách nefajčiarov, ale o dosť menej, než je tomu v prípade milovníkov nikotínu. A čo viac, vedci dokázali potvrdiť aj teóriu, že počet bunkových mutácií a s nimi spojené riziko rakoviny rastie spolu s počtom prefajčených rokov. Ale pozor. Po približne 23 rokoch fajčenia jednej škatuľky denne sa riziko nárastu počtu mutácií zastavilo.

Majú aktívnejšie gény

„Najtuhší fajčiari nemali najvyššiu mutačnú záťaž,“ opísal spoluautor štúdie Simon Spivack. Údaje naznačujú, že títo ľudia mohli napriek silnému fajčeniu prežiť dlhý život bez rakoviny, pretože sa im podarilo potlačiť ďalšie hromadenie mutácií, ktoré by viedli k rakovine. Jednoducho povedané – majú tú správnu genetickú výbavu, gény, ktoré dokážu aktívne opraviť DNA.

„Zrejme majú veľmi efektívne systémy na opravu poškodenej DNA alebo na detoxifikáciu látok obsiahnutých v cigaretovom dyme,“ vysvetlil Spivack s tým, že teraz chcú vytvoriť nové testy, ktoré by dokázali merať schopnosť organizmu opravovať DNA, čo by mohlo priniesť nový spôsob hodnotenia rizika rozvoja rakoviny pľúc, včasnejšiu detekciu ochorenia a efektívnejšiu liečbu. Vedci ale upozorňujú, že gény nie sú jedinými faktormi, ktoré ovplyvňujú riziko rakoviny u človeka. Vývoj nádoru môže ovplyvniť aj strava a celkový životný štýl.

Už ste čítali?

Jusufova rodina zmenila Šamorín na hlavné mesto zmrzliny: Práškové…

Vraví sa, že Juhoslovania sú všade. Niektorí Šamorínčania…

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Aj keď je úplne nevidiaca, učí na strednej škole: Študenti sa…

Odmalička snívala o tom, že sa bude predvádzať na javisku. Košičanka…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…