Dobré noviny
Jusufova rodina zmenila Šamorín na hlavné mesto zmrzliny: Práškové zmesi? Hanbil by som sa sám pred sebou
Andrea Petrovčinová
Andrea Petrovčinová

Jusufova rodina zmenila Šamorín na hlavné mesto zmrzliny: Práškové zmesi? Hanbil by som sa sám pred sebou

Vraví sa, že Juhoslovania sú všade. Niektorí Šamorínčania dokonca tvrdia, že cestovať a preniknúť do všetkých kútov sveta majú v genetike.

„Vždy tak hútam, keď vidím ostročervenú, fialovú alebo oranžovú zmrzlinu. O to viac, keď sú niekde v okolí štítky o jej remeselnosti, čerstvosti a podobne. Skúste si doma len tak urobiť jahodový milkšejk. Nikdy nebude červený, pretože je tam biele mlieko – veď je to logické. Ani sorbet nemá mať také vysoké percento ovocnej zložky. Táto zmrzlina je iba dofarbená, aby vyzerala lepšie, než v skutočnosti je. Prášok sa zmieša s cukrom a vodou a vloží do pasterizátora.

Konkurenciu však nejak neriešim. Bratislava je jednak ďaleko a za druhé – ak mávame v nedeľu o tretej poobede 40-metrový rad na zmrzlinu až k parkovisku, asi to už len niečo znamená. Aj počas obdobia koronavírusu sme mali šťastie – nemuseli sme byť dlhodobo zavretí a vytvorili sme tu dvojitý koridor pre vstup a východ.

To isté platí o 1200 recenziách na internete a slávnych osobnostiach, ktoré sem už roky chodievajú, pretože počuli, že tu máme najlepšiu zmrzlinu. Nejde o fabrikovú výrobu, ale miestny, pomerne romantický príbeh z malého mestečka. Chodia sem herci, futbalisti, zákazníci z Maďarska, Rakúska. Aj prezident Schuster.

Foto: Andrea Petrovčinová

Povaha nepustí. Ani za profitom

Na otázku, aký je kľúč neskĺznutia k chamtivosti, odpovedá, že taký ani neexistuje. Na to vraj musí byť povaha. Súčasťou tejto práce je z veľkej časti svedomie a ochota priznať si chybu. Keď sa zmrzlina nepodarí, dajú ju na odpis.

„Nedovolil by som si urobiť nejaký trik, skratky, práškové zmesi a teda väčší profit. Prečo? Asi by som sa hanbil. Sám pred sebou, dedom, pradedom, babkou, otcom. A na druhej strane, títo zákazníci by to aj veľmi rýchlo zistili. Tridsať rokov sem chodia a hneď by rozoznali, keby zmrzlina chutila inak. Ak niekomu ujde ruka a navaríme zle, zmrzlina je nevýrazná alebo sa zrazí, dáme ju na odpis. A to myslím smrteľne vážne. Netrúfneme si dať do pultu niečo, s čím nie sme 100 % spokojní. Nie sme neomylní – sme ľudia.

Jusuf Ahmeti dnes v zmrzlinárni U Jusufa pracuje už osem rokov. Odísť neplánuje.
Jusuf Ahmeti dnes v zmrzlinárni U Jusufa pracuje už osem rokov. Odísť neplánuje. Foto: Andrea Petrovčinová

 

Recept nemajú uložený v sarkofágu

Bývalý zápasník v Šamoríne varí zmrzlinu už osem rokov. Robia každý deň, od deviatej rána do desiatej večera, šesť až sedem mesiacov v roku. Nie každý v rodine pozná tajomný recept s presnými podielmi jednotlivých ingrediencií, ktoré rodine priniesli meno i vernú klientelu. Nie je napísaný na pergamene, ani uložený v sarkofágu, ani sa nekonajú rituály pri uvedení ďalšieho člena rodiny do zmrzlinárskeho bratstva. Dnes už Jusufa všetci volajú jeho menom a nevymýšľajú mu slovenské ekvivalenty.

„Myslíte, že keď pradedo došiel v 47-roku, tak ho ľudia boli ochotní volať Jusuf? Volali ho Jožko. Aj môjho deda. Mňa už ale volajú po juhoslovanskom mene, sme predsa v demokracii 2022. Máme iPhony. Došli sme do takého štádia, že sa naučili naše mená a prijali aj našu kultúru.

To, čo nám pradedo Jusuf zanechal, je iba v našej hlave – prisahámbohu, nemáme to nikde napísané. Moja mama recept napríklad nepozná. Užíva si predaj a rozprávanie so zákazníkmi. Každý tu robí to, čo ho baví. Či ja ostanem celý život, vie iba Pán Boh. Ale určite by som nechcel odísť. Ani robiť niečo iné. Skôr našu zmrzlinu rozšíriť do ešte ďalších miest – tak, aby sa neubralo z jej kvality.

Časť 3 / 3

Už ste čítali?