Nechávate dieťa vyplakať, aby v noci lepšie spalo? Odborníci zistili, či fungujú rodičovské metódy na spánok

Pediatrická výskumníčka Wendy Hall predd niekoľkými rokmi skúmala na vzorke 235 rodín s deťmi vo veku šesť až osem mesiacov, či naozaj funguje takzvaný spánkový tréning detí, ktorý je najmä v západnej kultúre populárny.

Dieťa plakalo dlhšie než zvyčajne

Pod tréningom sa rozumela akákoľvek forma, ktorá mala povzbudiť deti, aby v noci spali dlhšie. Rodičia zaviedli buď večerné rituály, sledovali známky únavy na svojich potomkoch, ale aj zmenili svoju reakciu na to, keď v noci začuli detský plač. 

Tá v praxi znamenala to, že pri dieťati boli, ale postupne predlžovali interval, keď šli dieťa aj fyzicky upokojiť. Akýkoľvek spôsob použili, znamenal, že dieťa istú dobu plakalo dlhšie než zvyčajne, preto sa zaužíval pojem, že ho nechali vyplakať. O veľkom výskume napísala BBC.

Polovica rodičov z výskumu uviedla, že niektorú z techník vyskúšali. Hallovej tím predpokladal, že rodiny, ktoré tréning podstúpia, budú po šiestich týždňoch spať lepšie a v dlhších intervaloch. Rodičia z výskumu sa rozdelili do dvoch táborov – jedni použili niektorú z techník, ostatní nie. Všetci rodičia mali pritom zaznamenávať spánkové denníky, ale dieťatko monitorovala aj technika, ktorá presne ukázala pohyby a vytvorila vzorce spánku a bdenia.

Síce nespalo, ale nebudilo

Vedci pri posúdení spánkových denníkov zistili, že rodičia z tréningovej skupiny si naozaj mysleli, že ich deti spia dlhšie a budia sa menej. Keď však denníčky porovnali so záznamami techniky. zistili, že tomu vôbec tak nebolo. Deti sa budili rovnako často ako deti v druhej skupine, avšak na to už neupozornili rodičov. Výsledky sa nezmenili ani po šiestich týždňoch tréningu.

Podľa Hallovej však je aj toto zistenie úspech. „Je to presne to, čo sme sa snažili docieliť. Pomôcť rodičom naučiť svoje deti, aby sa upokojili samy a mohli sa vrátiť do ďalšieho spánkového cyklu,“ povedala odborníčka. Podľa technických dát bol rozdiel v spánku nepatrný – trénované deti spali v priemere 204 minút v jednom cykle a netrénované 188 minút. Rodičia trénovaných detí však v dotazníkoch uviedli, že sa cítia lepšie, sú menej unavení a sú v lepšej nálade.

Tréning neskúšať na malých deťoch

Výskumníci však v tomto bode upozorňujú na jednu podstatnú vec – akýkoľvek spánkový tréning nie je vhodný pre deti mladšie ako šesť mesiacov. Žiaden tréning by sa nemal uskutočniť ani na deťoch, ktoré sú náchylnejšie na psychické problémy, vrátane detí, ktoré prežili traumu alebo sú v pestúnskej starostlivosti. Jeden z mála dlhodobých výskumov na osemmesačných deťoch ukázal, že zlepšenie malo len krátkodobý efekt v priemere tri až šesť mesiacov.

Vo veku dvoch rokov už deti z oboch skupín spali rovnako. V súvislosti s „trénovanými“ deťmi sa vytvára otázka, či sa skutočne dokážu samé upokojiť, alebo pociťujú rovnaký stres a túžia po starostlivosti. Výskumníci veria prvej možnosti. „Nepodceňujte schopnosti svojich detí upokojiť sa,“ tvrdí Hall. Rodičia im podľa nej musia dať priestor a šancu naučiť sa to. Žiadna z dlhodobých štúdii navyše nezaznamenala žiadny vplyv tréningu na duševné zdravie detí.