Dobré noviny
Keď nemáte na Diora, je tu Burda. Módny časopis vznikol vďaka nevere a geniálnym nápadom dobyl svet
Simona Gálová
Simona Gálová

Keď nemáte na Diora, je tu Burda. Módny časopis vznikol vďaka nevere a geniálnym nápadom dobyl svet

Aenne Burdová / Časopis Burda 1982
Aenne Burdová / Časopis Burda 1982 — Foto: Wiki commons - Hubert Burda Media; Ebay - giacomellisport

Z obyčajného vydavateľstva, ktoré zdedila po manželovej milenke, urobila svetovú legendu.

Jeho syn Franz sa do Aenne zamiloval na prvý pohľad. Stretli sa v polovici schodov a on ju silno pobozkal. To bola tá iskra. Po niekoľkých mesiacoch stáli spolu pred oltárom. V roku 1931 sa tak Aenne stala manželkou doktora ekonómie, bohatého muža, s ktorým za štyri roky splodila troch synov. Franz jej sľuboval všetko. Zabudol ale na sľub vernosti.

Aenne sa stala ženou v domácnosti, no táto rola ju vôbec neuspokojovala. „Sú to nútené práce,“ povedala. Nakoniec doma zamestnala gazdinú aj opatrovateľku, pretože manželovi sa v podnikaní darilo ako nikomu.

Počas druhej svetovej vojny sa Franz stal členom NSDAP a jeho angažovanosť a osobné kontakty mu zaistili lukratívne zákazky aj v dobe najväčšieho temna. Ani po vojne sa mu nevodilo zle. Prispôsobil sa novým pomerom a začal tlačiť vojenské noviny pre francúzsku armádu. Tlačil nové školské učebnice pre denacifikované nemecké školstvo a začal vydávať aj časopis Das Ufer, ktoré sa v tom čase stalo najčítanejším periodikom. Aj Aenne chcela podnikať s manželom, túžila vydať svoj vlastný časopis o móde.

Prebrala biznis manželovej milenky

Pán Burda zabudol manželke povedať, že sa mu nedarí len v práci, ale aj na milostnom poli. Jeho úspechy totiž pritiahli niekoľko žien, s ktorými mal milostné pomery. S Elfriede Breuerovou mal dokonca nemanželské dieťa, ktoré sa narodilo v rovnakej dobe ako Aennin najmladší syn Hubert. Svoju milenku si Franz vydržiaval v neďalekom mestečku Lahr.

Tiež jej sľúbil všetko, daroval jej dokonca aj malé vydavateľstvo módneho časopisu. O takom biznise mu pritom len niekoľko mesiacov predtým rozprávala jeho manželka Aenne. Vtedy ju vysmial.

Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/slovakshopaholic/photos/basw.Abp84Gfe77s0wdrJg4YScXotOIvmmVVQB1GjjK32euvc4X1Qx3oMQI8I5BV1Yfbm7SJqlJxIfzmT6v85aGhGSXK8DnjRWBjJk70QoYwlXvOuom_CWmI6Lwk81U7m2UEERLO1aOmf-VStQiq6IixvWJNZ/2099690553680462/?opaqueCursor=Abqrq1L90HhimOx_DqqedzxttfRlvnIJTg34h-qdrR_wbYvdm7gpb_EPMdvMz-zrIZfJd660gI9EUqz6fd6TWxTp73OxyaAHlOvV2iBIlqjYdi246Z0YKxFoHxTTG-RFVaDjCucM3PB44BNLQuffuUcmgaq-wzMliwzEjHRh_lqR5xaXiS0CNpt2EA4-9lobsbHwLc8oiq9xtp4CSCdEYOJRwTzhaPm4LGNF7qOtaG_Tz-Vnzb9NrSWdCqfJYC85Qo06QqTOZFgW_lCUzY0_Ofhz0kluxAnyVLHAFV_vjfWfk6vSJUjmILbfsYAYxuwsNZa8JeXRIKtK8PrVhSr5rLjQ2_0M6gr1n4VK4gtEy9cEewHosBdYUrVDRbyfr-SBa6_1iGpg_wLI6I_doWkN2UErwN5dD3FJRYe2sJT1QC05yBOgxdI2kgFAo4O_ZIXF1mhSI4DEAO0vFKCD4yS918v-zFOTUdRBRZqU4I4RdCI2NmNslaYUPkGrkjGhEtu25UmwJk-RCi0sjq66PSiAOJ4z4u2C1bIivwqo7oaIfkeb-Kr0dele-noAsk0SFH6LVDiQDc8P18toq2aqhHqjrE_Y39gZqE3oaogXb9DRZNSTTWLqPov_KkLbhm1pCmnAkCW8K_pgHfgEplY_ByirKMm2xZH9KQWo23e94cnzUHkcBOppGL74TUKwFCAT4kwGqGci4Qn0q3DOYqF3L_qAkCziKkpOqvJgH4YARu8f5g33Y42KXXSKJWZR6_onwtOmyS6wwCVPlGjdibjDaKDOWDL89c6PquMjSCV27nBY2spEPyck4TXUEykKipor7a7hyJeDFN5WyddVnRkdisnrsQbm

Keď sa Burdová dozvedela o všetkých manželových nerestiach, zúrila. „Zatiaľ čo ja som v domácnosti, iná vlastní prosperujúci biznis, financovaný z našich rodinných peňazí?“ Aenne dala údajne Franzovi nôž na krk. Rozvod však neprichádzal do úvahy. Ako odškodné za hanbu, ktorú jej manžel spôsobil, požadovala prepísanie milenkinho vydavateľstva na ňu samotnú.

Zo ženy v domácnosti sa tak v roku 1949 stala podnikateľka so 48 zamestnancami. Jedným z prvých krokov po prevzatí redakcie časopisu Effie Moden bolo jeho premenovanie na Favorit. Akákoľvek spomienka na manželovu milenku musela jednoducho zmiznúť. „Chcela som byť silnejšia ako tá žena. Povedala som si, že ja to dokážem desaťnásobne lepšie ako ona,“ povedala Aenne so smiechom v rozhovore pre stanicu SWR. A mala pravdu – z bezvýznamného bankrotujúceho podniku začala budovať svetovú legendu.

Burda. Móda pre všetky ženy

Článok pokračuje na ďalšej strane:

​[page-break]

Favorit ale nebol dvakrát šťastný názov, a tak už o niekoľko mesiacov neskôr v januári 1950 dostal časopis nové meno – Burda Moden. Na rozdiel od konkurenčných magazínov sa Burda Moden nesústredila na výstredné haute couture, ale na modely pasujúce do mravného kódexu konzervatívnych päťdesiatych rokov.

Sukne sa nekončili nad kolenami, výstrihy nikdy neukazovali viac, než zahaľovali. Čitateľky v časopise nachádzali praktické rady typu „teplé oblečenie na zimu“ a za vrchol výstrednosti možno považovať popis elegantného oblečenia na koktailový večierok. Zameraním časopisu na malomeštiacky vkus žien stredných vrstiev položila Burdová základný kameň svojho budúceho úspechu.

Geniálny nápad

Burdová vedela, že v Nemecku chýbali peniaze a väčšina jej čitateliek si nemohla dovoliť extravagantnú módu z Paríža. Všetko dostávali už roky na prídel, a tak namiesto kupovania oblečenia ženy šili a prešívali všetko, čo sa dalo. Aenne Burdová zareagovala na túto realitu tým najgeniálnejším nápadom. Do časopisov začala vkladať strihy jednotlivých vyobrazených modelov. Strihy síce sami o sebe neboli ničím novým, pretože sa používali už od devätnásteho storočia, ale šíriť ich prostredníctvom masového média, akým je časopis so státisícovým nákladom, bolo priekopníckym činom.

Zatiaľ čo modely na stránkach konkurenčných magazínov zostávali pre drvivú väčšinu ich čitateliek nedosiahnuteľné, čitateľky Burda Moden si po večeroch šili šaty svojich snov podľa strihov zo svojho obľúbeného časopisu. A takých žien začalo pribúdať. Bolo predsa lacnejšie kúpiť si časopis za pár mariek ako si kúpiť nové oblečenie. Vďaka Burde si mohli aj amatérske krajčírky ušiť modely, ktoré rešpektovali trendy a zároveň mali možnosť dotvoriť si odev podľa vlastných predstáv.

Burdu obdivovala aj Gorbačovová

Náklad Burda Moden tak v päťdesiatych rokoch neustále stúpal. V roku 1961 sa vyšplhal dokonca na 1,2 milióna výtlačkov a stal sa najväčším módnym časopisom na svete. Jej najväčšími fanúšikmi sa stali ženy z východného bloku, ktoré brali časopis Burda ako slovo božie.

Časopis sa spočiatku tajne pašoval do socialistických krajín, no Burdu nakoniec obdivovala aj samotná Raisa Gorbačovová, manželka Michaila Gorbačova, ktorá sa s Aenne stretla v Moskve. Aj vďaka tomu začal časopis Burda Moden v roku 1987 vychádzať ako prvý „západný“ časopis vo vtedajšom Sovietskom zväze v ruštine.

Aenne chcela dať ženám prostredníctvo módy sebavedomie, aby si mohli byť rovné s mužmi. „Bola na tú dobu progresívna a moderná. Sama sa rozhodla, že chce so svojím mužom žiť a pracovať na tej istej úrovni. Musela na to, samozrejme, prekonať spoločenské prekážky. Hovorili jej, že žena nemá pracovať, žena nemá mať vodičský, žena nemá sama cestovať do Paríža,“ povedala pre Focus herečka Katharina Wackernagelová, ktorá si Aennu zahrala v životopisnom filme Aenne Burdová - vzory sily.

Dala ženám sebavedomie

Úspechy v podnikaní sprevádzal definitívny rozpad manželstva Burdovcov. K rozvodu ale nikdy nedošlo a pre verejnosť zostávali navždy spolu až do manželovej smrti v roku 1987. Do konca života mal doktor ekonómie naďalej svoje milenky a aj Aenne si užívala mimo domova podľa svojich predstáv.

Charizmatická vydavateľka sa stala módnou ikonou, ktorú uznávali aj svetoví návrhári. Svoje vydavateľstvo viedla dlhých 45 rokov. Aenne Burdová sa dožila vysokého veku, zomrela 3. novembra 2005 ako deväťdesiatšesťročná vo svojom rodnom nemeckom Offenburgu. Vďaka svojmu prevratnému nápadu a šikovnosti sa navždy zapísala do dejín módy aj obchodu. Navždy bude tou, ktorá ostatným ženám priniesla sebavedomie a módu, o akej predtým ani nechyrovali.

Časť 2 / 2

Už ste čítali?