Nestarnúca kráľovná slovenského herectva oslavuje. Prezradila, v čom mala v živote šťastie a čo stále miluje
Emília Vášáryová oslavuje neuveriteľných 80 rokov.
Oporou Slovenského národného divadlaje ikona slovenského herectva Emília Vášáryová už takmer 60 rokov. Charizmatická umelkyňa patrí k výrazným osobnostiam slovenskej kultúry, ale úctu si získala aj za hranicami. Spolupracovala s významnými filmovými i divadelnými zahraničnými režisérmi.
Zvláštna náhoda v mojom živote
Ako herečka prezradila, že pri stvárňovaní javiskových postáv je pre ňu najdôležitejší samotný autor a jeho téma. Na druhom mieste je režisér, ktorý objasní čo pretlmočiť divákovi. "Mala som šťastie, že som nemusela hrať hry, ktoré by som ani nebola chcela. Považujem to za takú zvláštnu náhodu v mojom živote," uviedla prvá dáma slovenského herectva, ktorá má v stredu 18. mája 80 rokov.
Emília Vášáryová sa narodila 18. mája 1942 v Hornej Štubni do učiteľskej rodiny. V roku 1963 sa stala absolventkou herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (VŠMU) a po škole rok pôsobila v bratislavskom Divadle Nová scéna. Od roku 1964 je členkou Činohry SND, kde stvárnila množstvo veľkých dramatických postáv ako napríklad Ofélia (Hamlet, 1964), Roxana (Cyrano z Bergeracu, 1967), Salome (Herodes a Herodias, 1970), Antigona (Antigona, 1971), Ifigénia (Ifigénia v Tauride, 1982) či Agnes (Krehká rovnováha, 1998).
Potvrdila herecké majstrovstvo
V roku 1999 potvrdila svoje herecké majstrovstvo v role Starenky v absurdnej dráme Stoličky. Výzvou pre herečku bolo aj stvárnenie opernej divy Marie Callas v inscenácii Majstrovská lekcia Marie Callas (2002). "Mám vášeň najmä pre hudbu. V mojom živote je na prvom mieste. Bolo to ako dar, že som sa mohla zapodievať tými nádhernými áriami. S režisérom Jozefom Bednárikom sme sa veľmi poctivo pripravovali. Bolo to pre mňa nevšedné a veľmi ťažké. Jednak som stále prechádzala z hovoreného slova do spevu a hudby, nachádzali sa tam aj veľmi dlhé monológy. Napĺňalo ma obavami, že hrám človeka, ktorý žil. Je to dosť ťažká konfrontácia, pretože sa už nemôže brániť," prezradila jubilantka.
Rozporuplný charakter matky, ktorá vo vojnových časoch bojuje o prežitie svojich detí zosobnila v predstavení Matka Guráž a jej deti (2009). V roku 2014 sa vďaka spolupráci SND a berlínskeho Deutsches Theater predstavila v inscenácii Bludičky, v ktorej stelesnila opatrovateľku. Napriek tomu, že herečka nemčinu ovláda, k tejto úlohe pristupovala s rešpektom: "Je to veľká opovážlivosť hrať po nemecky v Deutsches Theater. Stvárnila som tam cudzinku, čiže zlý prízvuk sa tým ospravedlnil. Ale hra bola veľmi dobrá. Som rada, že som do Berlína mohla chodiť a hrať v tomto nádhernom starom divadle," priblížila Vášáryová.
Hrala v Pelíškach aj v Medenej veži
Nemala núdzu ani o filmové a televízne úlohy. Pred kamerou sa objavila v komédii Dáždnik svätého Petra (1958), zahrala si v snímke Na pochode sa vždy nespieva (1960) a zaujala aj v komédii Až přijde kocour (1963).
Medzi jej ďalšie známe filmy patria Námestie svätej Alžbety (1965), Lidé z maringotek (1966) alebo Drak sa vracia (1967). Zažiarila v drámach Martina Hollého ml. Balada o siedmich obesených (1968) aj Medená veža (1970). Andrej Lettrich ju obsadil do kriminálky Prípad krásnej nerestnice (1973) i do rodinných ság Červené víno (1976) či Alžbetin dvor (1986).
Diváci si ju môžu pamätať aj z filmu Pelíšky (1999) a v roku 2004 si zahrala v snímke Horem pádem. Za postavu Věry Horeckej v tejto tragikomédii získala Českého leva (2005). V dráme Eva Nová (2015) autenticky zobrazila portrét ženy bojujúcej o lásku svojho syna. Za túto úlohu dostala v roku 2016 ocenenie Slnko v sieti.
Miluje filmy Woodyho Allena
Článok pokračuje na ďalšej strane:
