Dobré noviny
Záhadný žltý prach pokryl celé Slovensko. Žlté povlaky sú na autách aj parapetoch, viete odkiaľ sa berie?
TASR, Dobré noviny
TASR, Dobré noviny

Záhadný žltý prach pokryl celé Slovensko. Žlté povlaky sú na autách aj parapetoch, viete odkiaľ sa berie?

Peľ na aute / Mraku peľu nad Malou Fatrou
Peľ na aute / Mraku peľu nad Malou Fatrou — Foto: TASR; Facebook - Janka Alex Grolmusová

Za žltý prach môže aj chladné aprílové počasie, ktoré zabrzdilo postupné vykvitanie stromov.
 

Na celom území Slovenska riešime v posledných dňoch žltý prach, ktorý pokryl kapoty aut, vodné hladiny, ale aj parapetné dosky. Mnohí sa obávali, že ide opäť o saharský piesok, odborníci však priniesli jasnú odpoveď.

Peľ priletí aj z obrovských diaľok 

Tento peľ pochádza do značnej miery z kvitnúcich ihličnanov z čeľade borovicovitých, ktorých peľové zrnká majú väčšie rozmery. Stačí aj mierny vánok a z okolitých stromov sa peľ uvoľní vo viditeľných mrakoch. Pri silnejšom vetre je k nám peľ prinášaný na veľké vzdialenosti aj z iných lokalít.

Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/CT24.cz/photos/pcb.10160870175874009/10160870175549009/

Peľ brezy, hrabu, duba, buka a ihličnanov z čeľade borovicovitých dominoval v uplynulých dňoch na celom území Slovenska. Peľ brezy najmä pričinením vetra a ním transportovaného peľu dosahoval veľmi vysoké koncentrácie vo všetkých regiónoch. Vysoké koncentrácie peľu ihličnanov, buka, duba a miestami hrabu, čiže druhov, ktoré majú veľké peľové zrná, prispeli k tvorbe žltých povlakov na autách, parapetoch okien či okrajoch mlák, informovala Jana Lafférsová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva.

Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/CT24.cz/photos/pcb.10160870175874009/10160870175809009

Môže za to aj počasie

„Denné koncentrácie peľu brestu, vŕby a topoľa sa pohybovali už len v nízkych hladinách. Vysoké denné koncentrácie peľu hrabu, buka a duba v ovzduší zaznamenali najmä monitorovacie stanice na strednom, severnom a východnom Slovensku. Peľ tráv z čeľade lipnicovitých pribúda zatiaľ len pozvoľna a nedosahuje ešte alergiologicky významné denné koncentrácie,“ konštatovala Lafférsová. 

Za veľkú koncentráciu peľu môže aj suchý charakter počasia bez trvalejších zrážok a chladné aprílové počasie, ktoré zabrzdilo postupné vykvitanie stromov. Kvôli prudkému otepleniu vykvitajú všetky stromy naraz a do vzduchu pritom chrlia obrovské množstvo peľu. Napríklad z jedinej brezy vyletí aj viac ako päť miliónov peľových zrniek.

Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/CT24.cz/photos/pcb.10160870175874009/10160870175614009

Najviac peľu zaznamenali na strede Slovenska

Najvyššie denné koncentrácie peľu brezy zachytila monitorovacia stanica v Žiline, Banskej Bystrici a v Košiciach. Alergiologicky významné denné koncentrácie dosiahne peľ brezy v ovzduší najmä v chladnejších oblastiach Slovenska. Peľ duba a buka môže mať vyššie hladiny na severnom, strednom a východnom Slovensku.

  • Najvyššie denné koncentrácie peľu brezy zachytila monitorovacia stanica v Žiline - 1931 peľových zŕn v m3 vzduchu, v Banskej Bystrici – 1482 peľových zŕn v m3 vzduchu, v Košiciach - 912 peľových zŕn v m3 vzduchu a v Bratislave – 369 peľových zŕn v m3 vzduchu.
  • Najvyššie denné koncentrácie peľu hrabu zaznamenala monitorovacia stanica v Banskej Bystrici - 216 peľových zŕn v m3 vzduchu a v Košiciach - 321peľových v m3 vzduchu.
  • Najvyššie denné koncentrácie peľu buka zachytila monitorovacia stanica v Banskej Bystrici – 682 peľových zŕn v m3 vzduchu.

Rok 2022 sa oproti predchádzajúcim nesie od začiatku v znamení vyšších koncentrácií peľu a dlhšej peľovej sezóny, čo sa prejavilo aj u najsilnejších prvých jarných alergénov - liesky, jelše a brezy. 

Už ste čítali?