Chcel maľovať len obrazy, potom však v lese zakopol o krtinec. Rozprávkovy krtko mu zarobil milióny korún
Simona Gálová
Simona Gálová

Chcel maľovať len obrazy, potom však v lese zakopol o krtinec. Rozprávkovy krtko mu zarobil milióny korún

Trvalo mi dlho než som zistil, že keď kreslím Krtka, kreslím vlastne seba, priznal autor rozprávkového krtka, Zdeněk Miler.

Zdeněk Miler — Foto: Profimedia

Krtko a autíčko, Krtko a raketa, Krtko a tranzistor, Krtko v zoo, Krtko záhradníkom, Krtko a zápalky. Tak by sme mohli pokračovať do nekonečna. Neexistuje snáď vec alebo povolanie, s ktorými by sa najznámejšia česká animovaná postavička nestretla. Rozprávkového krtka v modrých montérkach vytvoril Zdeněk Miler, ktorému tento jedinečný nápad zarobil milióny korún, pričom to nikdy nerobil pre peniaze.

Stačilo jedno zakopnutie na lúke

Český režisér a výtvarník animovaných filmov pre deti sa narodil 21. februára 1921 v Kladne. Už od raného detstva celkom prirodzene smeroval k dráhe výtvarníka - v Prahe vyštudoval Štátnu grafickú školu a od roku 1938 pokračoval v štúdiu na umeleckopriemyselnej vysokej škole.

Z počiatku túžil len maľovať obrazy, ale prišla vojna a zo školy musel odísť. Keďže by sa vo vojnových časoch len ťažko uživil maliarstvom, nastúpil na prelome rokov 1941 a 1942 ako výtvarník do Baťových ateliérov kresleného filmu v Zlíne. Zatiaľ čo veľa jeho rovesníkov muselo počas vojny odísť na nútené práce do Nemecka, Milerovi udelili výnimku. „Mal som veľké šťastie. Kreslený film mi možno zachránil život,“ priznal neskôr.

Po vojne prešiel z existenčných dôvodov na novinové ilustrácie, ale tie ho nebavili, a tak sa vrátil ku kreslenému filmu a netrvalo veľmi dlho, než prišla ponuka na natočenie filmu pre deti. Vo filme mal vysvetliť, ako sa vyrába oblečenie. Nechcel aby boli v rozprávke stroje, ale nejaká dobrá figúrka, ktorá deťom vyrozpráva dej. Miler si vtedy lámal hlavu, akú postavičku vymyslí, ale stačilo mu jediné zakopnutie a mal jasno. „Snáď dva mesiace som sa pozeral z okna a premýšľal. Jedného dňa som sa šiel prejsť do lesa, vyleziem na lúku, zrazu zakopnem a ležím. Vedľa mňa krtinec a mne svitlo: ‚Sláva!‘,“ spomínal na moment, keď v roku 1956 svetlo sveta uzrela prvá rozprávka Ako krtko k nohaviciam prišiel. Krtka si vybral aj preto, že ho nikdy nevidel v žiadnych iných slávnych rozprávkach.

Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/galerie2002/photos/basw.Abq46TwqbfPZngBgiOcpKOCk_P_TCctCmNmBshVwQDlU7XLp3YTuNBLRqNFY06xkaAbjb8-XtIANYSWV6moAfB5uhnY1BEKe1HO_jGA8lurhbb2XIlJtztf8rN8Lq4iFG5NXkLaX3VFZ6BsHait4UM0aS8f5tpJ0CNnl3-tS0po5hg/555855531246957/?opaqueCursor=Abrho_4d-67pyAsi8fR48hLzIw8s3-TbYKOT0YyZ-38nH4XUrbYJYnSEhOZULTVZik0ycTF7KSqtd9EmWjw-J-2rsQUZvHvb2iagRoHINcbpVwSgauqhsE5uiSy2wXDPZZqk0JM2aqXLtBIA-hJHiz9SyUZnEFscuAwpnLGUjv0OnqfRQER7jlybPBxiIxAAQa6VOv4qvQSmamQeq7rRxXGTHOfraRya22QDHVwMNXPHd067squLsXlaIDnDu3mRwPNCofz_SZBiPsO5FDIAa1Ay5zcNX6cli36B-AeUAtcfBUcLuU_9GMaM4jI-rCNHjd-7TwALiKfeRYdeIBQ3ekfRWSzLuChy_eZhqtOpPMfENv26nPEyZzSwSHY2ItIqEZdy9jGAP95RFZ031CbhD2eNYqtGIhc9oHpxC2r9rr9QnLamK5_hFyqZiBlTYsO8n0asHjwM5dFce2CXRVYImKRjrSJCVIYucBHcX6jRuyZ8iutoEL_nDT1GQ-xYMzzWrtzsB8MlwPI4LDNBQMhFpHlG1eEyj8_69e3jhGcoqVoJzaSzWePV4E5v0laRYA51GzX-GSli1wJG2hh1IdH9g_iZTCLU8nBUXW9ilbzZS0qMfYrOu3OOQ-kR7zzj6D0U2Y3OzonOY3jBUv5NaRGUYuNlhe9iKXklB7l7_GMP6X-Iw4r7jLCPfsgS14xV7Dgg1ZMZyjKC3ujVKKclqLgFxshSJ9ywyL2FyXq7PrPVQL1eT5_lkLrveWW8UVoyAaKvIklLHAQlul3i9-t-y-dGR6EW_Pa0X5vfLnRI-NHcnj3fCY30CR_85hXuHl6tL5SmUlvznKEhkRrLXVOlHhmF_Fwe

S krtkom prerazil do sveta

„Walt Disney použil pre svoje kreslené filmové príbehy takmer všetky zvieratká, len jedno nie. A to som si vybral ja,“ dodal Miler, ktorý na svojom prvom filme pracoval dva roky a jeho snaha sa vyplatila. „Krtko je figúrka, ktorá nie je veľmi pekná. Ale hovoril som si – predsa len je to niečo iné. Tak som začal kresliť. A bolo to dlho, kým som figúrku zoštylizoval. Hovoril som si - veď on je celý čierny, tak mu urobím aspoň červený ňufák. Tak som urobil červený ňufák, svetlú náprsenku. A tak som sa s tým pomaly hral,“ opisoval Miler vznik populárnej postavičky.

Netrvalo dlho a v Benátkach získal za prvý diel seriálu prestížne ocenenie Zlatý lev a čoskoro dostal ďalšiu cenu na festivale v Montevideu. Po tom, čo sa podarilo krtkovi zohnať nohavice, prežil počas rokov niekoľko desiatok dobrodružstiev s raketou, tranzistorom aj telefónom. „Celý život mi robil len radosť. Nikdy ma nesklamal. Najskôr sa dostal do Nemecka. Keď tam môj animovaný film na jednom z festivalov videli, hneď si objednali dvanásť dielov,“ spomínal autor.

Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/rajzfilmjatekokjatekbolt/photos/bc.AbqRTrn4_x_6eiYMtf1yzbniLHmZ_xSYS48Q5OjH4RS9F3eaFjjajpykANONlTuXL_JPjXqeNsW6YG0Vr1lhYfc0ZwFTN9VSf8TElOqZHNdqPNdjkTYQi46mmr41spK68yaRbc_AWhch1iE4v4xVR_pq/665792606795793/?opaqueCursor=Abq8Yd1KbtXmLBTOGgTmMffVDnA33mN3uEV-A-3G-SY37PgEw40cYu5zKYSEBXkf0hzEE8v3LDWLLQD5wWPEmJhN4APiHMq9gsgsKUfab-1jYEJ-OiwklbH4CIB_XEHed6wvSRFFrCv-zlgZUYBrO8bz_MaXKd6veLxAPG5EkADeC22hzPcYYtrUWgOyDRgp6fRQjUYQg-f_8U7wqQV3WQFVf9JGNUWCbPbImFxu-61R8-7ztexjAtQiJq4t_AJUmQHfS9Fa7FG6zW9UMnJEspCP8Qwu3B0Gzn_h__hBo3CXeqlCJUrQQdtVmtoISGwjC_NUeMOlOo7eblXfHcThSHak85zZBDzsu8OqPy3gjcWsK8coiawqNA5SQFAmhVE6eQjigAEiPsnQay4TnC_tnMWPVs4J2-53yOIThq_EugGzzNHcAgGzaxtq3qVHhsWRXYYHTUzjrpC8UsdfeKCp1Oszkm63Hxb_mrfLGmutc6eVN-HjekzjMLeMEuWKK3ocEpyMrH3KAn7H3Xg8RSTp-UCBQLPjCMhIy7xKaFdCNdgXYh6dR477P4Z9W_Z8g5TqrrK53fKBf-WGjBnpIQjK3tD6yEs5nJx1VXnukYylRmKSc33auiorFU9z33VSXlTv61phEhNeKWXCwGOCaIq5556Ky3_ZcoT2dU1O1skbyE1QF5rlSnruUuvUnjpA-1aarHI

Pri výrobe druhého dielu Krtko a autíčko (1963) rozhodli, že ďalšie animované príhody budú bez komentára a krtko bude vydávať iba zvuky podobné detskému džavotaniu, ktorému nerozumie nikto a zároveň všetci. Citoslovcia do seriálu nahovorili malé maliarove dcérky Katarína a Barbora a ich udivené „Ju“, milučké „Tu, tu“ a „Pia pi“ zľudoveli. Dievčatá dokonca nahrali aj krtkov plač.

Zarobil stovky miliónov

 „Nechal som totiž pustené nahrávanie a svojim dievčatkám som hrozne nadával. Ony na to neboli vôbec zvyknuté, vždy sme mali a máme krásny vzťah. A ako z toho boli prekvapené, začali plakať. Usedavo, nešťastne, naozaj. Až budete počuť usedavý plač kresleného krtka, vedzte, že to sú moje naozaj nešťastné dve dcéry,“ priznal Miler s výčitkami.

Článok pokračuje na druhej strane:

Časť 1 / 2

Už ste čítali?

Jusufova rodina zmenila Šamorín na hlavné mesto zmrzliny: Práškové…

Vraví sa, že Juhoslovania sú všade. Niektorí Šamorínčania…

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Aj keď je úplne nevidiaca, učí na strednej škole: Študenti sa…

Odmalička snívala o tom, že sa bude predvádzať na javisku. Košičanka…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…