Premýšľam, čo bude s mojimi deťmi. Slováci o zmene klímy vedia, prečo sa však varíme ako žaby v hrnci?
Silvia Mabena
Silvia Mabena

Premýšľam, čo bude s mojimi deťmi. Slováci o zmene klímy vedia, prečo sa však varíme ako žaby v hrnci?

Pritlačme spoločne na politikov, aby nás klimatická zmena neobrala o jedlo, pitnú vodu, zdravie a budúcnosť našich detí. Vyzývajú slovenskí aktivisti a ponúkajú riešenia.

Aj na Slovákov v dôsledku klimatickej zmeny doľahnú prírodné katastrofy. Akútny nedostatok vody a potravín ešte môžeme zvrátiť, politici však musia začať konať. Mamička Nora, tvrdí, že práve aktivizmus je pomáha zahnať strach o budúcnosť detí. — Foto: ZDROJ: N. Krajniaková, TASR

Ak by bola klimatická zmena zúrivým medveďom rútiacim sa z húštiny, zrejme by sme ju už mali vyriešenú. Pre mnohých nepredstavuje bezprostredné nebezpečenstvo. To je dôvod, prečo sa v nej pomaly varíme, podobne ako žaby v hrnci.

V článku sa dočítate:

  • na aké nepríjemné zmeny súvisiace s klimatickou zmenou si budeme musieť zvyknúť,
  • ktoré opatrenia akútne potrebujeme, aby sme neboli bez potravín a vody,
  • ako prinútiť kompetentných k systémovým zmenám,
  • prečo je boj proti klimatickej zmene filozofiou prežitia.
Podpredseda Progresívneho Slovenska Martin Hojsík uznanlivo hovorí aj o Paríži a tamojšej samospráve, ktorá robí všetko preto, aby ho premenila na zelené mesto. Foto: UNSPLASH/Sirisvisual, M. Hojsík

„Nie sú to len Slováci. Akoby bolo v ľudskej prirodzenosti, že sa nezaujímame o niečo, čo pre nás nepredstavuje okamžitú hrozbu,” myslí si Martin Hojsík, jeden z mála politikov, ktorý sa venuje boju proti klimatickej kríze. Následky dlhodobej nečinnosti sú neodvrátiteľné. Aj u nás na Slovensku v najbližších rokoch zažijeme ničivé víchrice, aké postihli minulý rok susedné Česko. Prídu bleskové povodne ako v západnej Európe a neznesiteľné horúčavy s požiarmi zo Stredomoria. Utešiť nás môže snáď len to, že vieme, čo treba robiť, aby to nebolo ešte horšie. Existujú tiež rady, ako si na nepríjemné zmeny zvyknúť.  

Najznámejšia klimatická aktivistka na svete, Greta Thunberg, po sklamaní z klimatickej konferencie v škótskom Glasgowe napísala: „Ľudia, ktorí majú v rukách moc, nepotrebujú konferencie, dohody a zmluvy, aby začali pre spomalenie klimatickej zmeny niečo robiť. Môžu začať hneď teraz.“ Foto: FACEBOOK/Greta Thunberg

Zmena klímy verzus Slováci

Slováci o probléme klimatickej zmeny podľa koordinátorky Klimatickej koalície, Lucie Szabovej vedia: „Ukázalo sa to aj pri petícii „Klíma ťa potrebuje“, kde sa počas jedného mesiaca pod požiadavku ochrany klímy podpísalo takmer 130 000 občanov. Kto si nedostatočne pripúšťa celý problém sú skôr politici, ktorí o ochrane klímy hovoria, ale nekonajú.“ Posledné roky vnímame cez leto dlhé obdobia extrémnych horúčav. „Tie spôsobujú ľuďom nemalé zdravotné problémy. V prípade chorých a starých ľudí, môže takéto počasie zapríčiniť až smrť,“ vysvetľuje Martin Hojsík citeľné negatívne dopady klimatickej zmeny na Slovensku. „Vysoké sú škody aj v poľnohospodárstve a v neposlednom rade zasahuje zmena klímy aj turistický ruch. Počas teplých zím sa neuživia mnohé lyžiarske strediská,” dodáva ešte europoslanec Hojsík.

Kde máme rezervy?

DOPRAVA

„Potrebujeme masívne podporiť verejnú a bezmotorovú dopravu. Darmo budeme hovoriť ľuďom, aby nejazdili autami, keď do ich obce nejazdí vlak, autobus alebo nemajú bezpečné cyklochodníky,“ hovorí aktivistka Lucia Szabová. Martin Hojsík tiež zdôrazňuje podporu prechodu slovenských automobiliek na výrobu elektrických áut.

„Premiér a ministri by mali využiť moc, ktorú im občania dali vo voľbách, pri presadzovaní systémových klimatických opatrení. Keď si popri tom sadnú na bicykel, určite to neuškodí, ale očakávam od nich viac,“ hovorí koordinátorka Klimatickej koalície,  Lucia Szabová. Foto: L. Szabová

POĽNOHOSPODÁRSTVO

„V poľnohospodárstve sa musíme priblížiť prírode. Ekologickejšie poľnohospodárstvo prispieva k zadržiavaniu vody, pomôže to čeliť dlhým obdobiam sucha a napokon iba tento typ poľnohospodárstva nám zabezpečí zdravé potraviny,“ vysvetľuje Martin Hojsík. Samozrejmosťou by malo byť aj vysádzanie remízok – medzí medzi poľami so stromami a kríkmi.

STAVEBNÍCTVO

Alfou a omegou bude rekonštrukcia starších budov s cieľom výrazne znížiť ich energetickú náročnosť, tvrdí Hojsík: „Aby sme žili, pracovali a zabávali sa v budovách, ktoré potrebujú minimum energií a zároveň sú z materiálov, ktoré sú bezpečné a ideálne vyrobené na Slovensku.“ Energetickú efektivitu nových i starších budov vyzdvihuje aj aktivistka Lucia Szabová. Okrem zelenších alternatív kúrenia a upúšťania od fosílnych palív, k výraznej úspore energií prispeje aj dostupnejšia fotovoltika.

Tlieskame aktivistom, chce to však systémovú zmenu

„Aby sme uspeli v boji proti klimatickej zmene, musíme odstrániť uhlíkovú stopu, ktorú zanecháva ťažký priemysel. To je možné len cez spoluprácu vlády s priemyselnými podnikmi,“ otvorene priznal dánsky minister zahraničných vecí, Jeppe Kofod. Ľudia totiž nedokážu žiť ekologicky, ak ich v tom nepodporí systém, ktorý vytvárajú politici. „Človek si časom uvedomí, že to jeho osobné snaženie je takou maličkou kvapkou v mori, že ho prepadne beznádej,“ vysvetľuje Nora z iniciatívy Znepokojené matky ako aktivizmus ľudí pomáha aj pri osobných pocitoch zúfania a klimatickej úzkosti. V súčasnosti pomáha pri organizovaní klimatických a protivojnových  protestov, verejných diskusií, piknikov a písaní listov politikom.

Aktivistka Nora Krajniaková klimatickú uvedomelosť ľuďom v okolí nevnucuje, snaží sa ich ovplyvňovať svojím príkladom. „Ekologický spôsob života nie sú preteky,“ tvrdí mladá mamička, ktorá sa s nami podelila o „proklimatické“ tipy pre každú domácnosť. Foto: N. Krajniaková, UNSPLASH/A. Rodriguez

„Jednotlivec má obmedzené možnosti. Nevie napríklad, ako boli výrobky vyrobené. Dnes je to detektívna práca. Ak však systém zabezpečí, že výroba bude udržateľná a uhlíkovo neutrálna, nemusí to riešiť. Rovnako je to v energetike či poľnohospodárstve,“ objasňuje Lucia Szabová, prečo sú systémové kroky vlád v boji proti klimatickej zmene efektívnejšie a potrebné. „Priznám sa, že vážnosť problému klimatickej zmeny som si začala uvedomovať, odkedy mám deti. Premýšľam totiž, čo s nimi bude,“ priznáva Nora Krajniaková z iniciatívy Znepokojené matky, ktorá na klimatické štrajky a pochody chodí s deťmi.

Dáni sú priekopníkmi v rozvoji technológií na výrobu zelenej energie. Život asi 40-tisíc obyvateľov na malebnom ostrove Bornholm premenili už pred rokmi na uhlíkovo neutrálny. Elektrinu získavajú z veterných turbín a domácnosti vykurujú spaľovaním bioplynu, odpadu a slamy. Foto: PEXELS/Pixabay, INSTAGRAM/lifeindanish

Aby nás zelený život nevyšiel draho

Znižovanie uhlíkovej stopy a prechod na uhlíkovú neutralitu nebude zadarmo. Očakáva sa, že veľké spoločnosti, ktoré budú prinútené prejsť na zelené riešenia, si nevyhnutné investície  a náklady nechajú zaplatiť bežnými spotrebiteľmi. Porastú ceny energií, palív a samozrejme produktov. Tí chudobnejší si zrejme nedokážu bez podpory štátu zrekonštruovať domy na nízkoenergetické. Aby na zelenú transformáciu nízkopríjmové domácnosti nedoplatili, aktivisti z Progresívneho Slovenska požadujú zavedenie takzvaného „klimatického šeku“. Ide o návrh, v ktorom by sa príjmy z obchodovania s emisiami vracali späť občanom. Odhaduje sa, že v období rokov 2021 až 2030 bude príjem z predaja emisných povoleniek pre Slovensko až 12,4 miliardy eur.  Ak by sa tieto peniaze, alebo aspoň ich značná časť, rozdelila medzi Slovákov, každý by mohol dostať ročne aj sto eur. Tie by pomohli domácnostiam znášať zvýšenie cien energií, prípade by ich mohli investovať do energeticky úspornejšej rekonštrukcie svojho domu.

Sociálne spravodlivý prechod k uhlíkovej neutralite by mohol podľa aktivistu a europoslanca, Martina Hojsíka, zabezpečiť klimatický šek. Foto: Foto: M. Hojsík, UNSPLASH/P. Burdon

Prispôsobme sa klimatickej zmene

Pred necelým mesiacom vydala OSN na základe tisícov vedeckých štúdií správu o klimatickej zmene na našej planéte. Ide o druhý podrobný dokument zo série štyroch. Prvý potvrdil, že rýchlu klimatickú zmenu spôsobil človek. V druhom sa hovorí o nezvrátiteľných následkoch klimatickej zmeny – prírodných nešťastiach. Ďalšie rozsiahle oblasti našej planéty sa stanú neobývateľné. Najmä v mestách by sme mali začať vytvárať viac zelených zón, ktoré budú prispievať k ochladzovaniu a zadržiavaniu vody. Podľa odborníkov by sme sa mali urýchlene vrátiť k ekologickému spôsobu poľnohospodárstva a modernizovať závlahové systémy. Meteorológovia by mali zasa investovať do systémov, pre včasné varovanie pred mimoriadnym počasím. „Mal by sa tiež vytvoriť priestor pre tých, ktorý dlhodobejšie pracujú na odstránení problému klimatickej zmeny. Napríklad inovatívnym firmám a podobne,” dodáva europoslanec Hojsík a ako pozitívny príklad uvádza Dánsko. Vláda tam dlhodobo a významne investuje do zelenej energie, čo sa prejavuje aj v správaní bežných ľudí. Dáni si podľa Hojsíka radšej kúpia bicykel ako nové SUV.     

Občania Európskej únie môžu zažalovať svoj štát pre zlú kvalitu ovzdušia a žiadať finančnú kompenzáciu v prípade poškodenia zdravia. Vyhlásil nedávno najvyšší európsky súd. Ročne pre zlé ovzdušie, ktoré zhoršujú aj skleníkové plyny, umrie až 300-tisíc Európanov. Foto: Zdroj:PEXELS/R. Lach, Pixabay

„Proklimatické“ tipy pre vašu domácnosť

Šetrime, kde sa dá. Najmä vodou a energiami. V zimnom období netreba zbytočne neprekurovať miestnosti. Pozor aj na pohotovostný tzv. stand by režim elektrospotrebičov . Prieskumy americkej ekologickej organizácie NRDC  ukazujú, že títo „upíri“, neaktívne zariadenia spotrebujú až štvrtinu elektriny v domácnostiach.

Uvedomelá spotreba sa týka nakupovania v bezobalových obchodoch, kedy sa úmyselne vyhýbame jednorazovým obalom a množeniu odpadu. Klimatický aktivisti tiež odporúčajú zaujímať sa, odkiaľ produkt pochádza a uprednostňovať lokálne výrobky bez veľkej uhlíkovej stopy, ktorá vzniká pri preprave. Kupovať by sme mali veci, ktoré naozaj potrebujeme a veľký pozor na plytvanie jedlom.

Vďačnosť a skromnosť. Ak si tieto čnosti osvojíte, klíma sa vám poďakuje. Je tiež veľmi pravdepodobné, že začnete život intenzívnejšie prežívať. Do popredia totiž vystúpia medziľudské vzťahy a tiež užívanie si obyčajných vecí ako je prechádzka lesom, či kúpanie v jazere, ktoré bezbrehý konzum zabíja. 

Článok bol pripravený s spolupráci s Renew Europe.

Už ste čítali?

Jusufova rodina zmenila Šamorín na hlavné mesto zmrzliny: Práškové…

Vraví sa, že Juhoslovania sú všade. Niektorí Šamorínčania…

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Aj keď je úplne nevidiaca, učí na strednej škole: Študenti sa…

Odmalička snívala o tom, že sa bude predvádzať na javisku. Košičanka…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…