Špeciálna pedagogička Gelányiová: Ak si dieťa s Aspergerom ľahne na lavicu, neznamená to, že učiteľa ignoruje

Aké sú reakcie učiteľov na to, že majú mať vo svojej triede žiaka so špeciálnymi potrebami?

Reakcie sú rôzne. V súvislosti s Aspergerom mávajú veľké obavy. Preto sa nám najviac osvedčilo to, keď sa žiak príde pozrieť na hodinu skôr a vtedy aj škola aj učiteľ môže vidieť, že žiak je vo vedomostnej úrovni dobrý a vie sa aj primerane správať. Na prvom stupni obavy nie sú až také veľké, žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami pracuje za priamej účasti asistenta učiteľa. Práve som písala odborný článok o tom, že mali by sme rôznorodosť prijímať a nevidieť ju čierno-bielo. Veľa pedagógov má ešte obavy z toho, či žiak nebude agresívny a ako sa s ním bude spolupracovať.

Čo to pre nich v praxi znamená, keď dostanú do triedy takého žiaka? Čo majú zmeniť vo svojom procese výučby, aby sa aj ten žiak cítil príjemne?

Jednou z vecí je, že tieto deti majú problém počúvať pedagóga a zároveň písať poznámky. Často si pri výklade učiteľa ľahnú na lavicu, čo pôsobí ako ignorácia pedagóga, ale práve vtedy sa na výklad učiva sústredí a počúva. Vie zaznamenať celý výklad učiteľa a zapamätať si ho. Ak sa niečo takéto deje, nikdy to nesúvisí s nevýchovou. Ďalšou vecou je to, aby učiteľ nezadával otázky typu – napíš všetko, čo vieš. Otázka musí byť konkrétna.

Pracuje sa špeciálne aj s ostatnými deťmi v triede?

Ja to tak vždy robím. Ak žiak nastupuje do prvého ročníka, tak na prvom rodičovskom združení vysvetlí rodič ostatným rodičom, že ich dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami bude súčasťou nového triedneho kolektívu. Samozrejme sa vysvetlí aj deťom, akého budú mať spolužiaka. Nedávno vyšla kniha Lebo medveď, ktorá je ako keby návodom na vysvetlenie deťom inakosť ich spolužiaka. Deti to pochopia. Vysvetľuje sa to vždy individuálne a primerane veku. Raz sa stretli štyri malé deti a jeden z nich bol autista, ktorý chodil so svojou kosačkou po dvore a deti ho bez problémov rešpektovali, neprišlo ku konfliktu. Deti to zvládajú lepšie. Skôr my, dospelí, sa zameriame na to, že si musíme dať pozor, lebo je to autista a on to z nás vycíti.

Nemajú deti problém so šikanou na škole?

Stáva sa to. Tieto deti sa veľmi tešia z kamarátstiev a aj keď ich niekto volá robiť nie úplne správnu vec, aj vtedy si myslia, že je to ich kamarát. Špeciálny pedagóg na škole by to mal odpozorovať. Bol tu jeden chlapček, ktorý chcel vysvetliť, čo znamená slovo dement. Lebo takto ho volali v škole. Vysvetlila som mu to ako dospelému, že je to mentálne postihnutie a takíto ľudia nechodia na základnú školu. Moje vysvetlenie prijal a na svojich spolužiakov už nazerá inak.

Je integrácia na školách pre deti s ADHD ľahšia?

V prípade ADHD je to jednoduchšie ale aj tam sa musí hovoriť v jednoduchých vetách a vždy po jednom. Inak dokážu zachytiť iba prvý a možno posledný pokyn. Prístup k nim má tiež svoje špecifiká. Pani učiteľka môže najprv povedať pokyny pre všetkých a potom len pristúpiť k žiakovi a ukázať mu, čo má písať. Pedagógov vyrušuje neporiadok na lavici a to, že nevie obsedieť na mieste. Ale keď im umožníme sedieť v ich pohodlnej polohe, tak vtedy počúvajú. Akonáhle ich dáme do správnej polohy sedenia, vtedy vypínajú a nedokážu počúvať. Je potrebná určitá tolerancia, ktorá zrešpektuje ich oslabenia  napr. manipulácia s predmetmi. Zaujímavé pri ADHD je, že ich nervová sústava časom dozrieva a stávajú sa pokojnejší. Ani jeden rodič neverí, keď sa im povie, že z vášho syna bude raz výborný človek, zvládne aj maturitu a ono to tak naozaj je.

Môžeme teda povedať, že dieťa s ADHD nemá na porovnanie s Aspergerom problém v sociálnej oblasti a v nadväzovaní vzťahov?

Aj oni majú tento problém, ale tých priateľstiev je tam podstatne viac. Na prvom stupni chcú veľmi upútať pozornosť, alebo chcú nastaviť svoje pravidlá hry a vtedy sú odmietaní. Chcú zaujať a povedia vtedy trebárs, že my máme doma nové auto, máme Audinu a pritom ho nemajú. Keď na to ostatné deti prídu, tak povedia, že klame. Oni chcú však naozaj za každú cenu na seba upútať pozornosť, aby mali kamarátov a aby sa s nimi hrali. Na druhom stupni už majú priateľstvá a v tomto ohľade je to určite lepšie ako pri Aspergerovi.

Čo má učiteľ robiť v situácii, keď takýto žiak vyrušuje?

článok pokračuje na ďalšej strane: