Dobré noviny
Špeciálna pedagogička Gelányiová: Ak si dieťa s Aspergerom ľahne na lavicu, neznamená to, že učiteľa ignoruje
Tímea Gurová
Tímea Gurová

Špeciálna pedagogička Gelányiová: Ak si dieťa s Aspergerom ľahne na lavicu, neznamená to, že učiteľa ignoruje

— Foto: Archív: Eva Gelányiová

Integrácia detí so špeciálnymi potrebami sa rokmi výrazne zlepšila. 

Eva Gelányiová je špeciálna pedagogička, ktorá sa deťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami venuje viac ako 33 rokov. Venuje sa predovšetkým deťom s autizmom, Aspergerovým syndrómom a deťom s rôznymi poruchami učenia. Od roku 2005 je zriaďovateľkou a riaditeľkou Súkromné centrum špeciálnopedagogického poradenstva v Leviciach. So svojou prednáškou Špeciálnopedagogické minimum alebo máme v MŠ aj deti so zdravotným znevýhodnením vystúpi aj na šiestom ročníku konferencie Hlava, ramená, kolená, palce alebo celostný vývoj dieťaťa (nielen) v materskej škôlke, ktorá sa koná 30. mája 2022 v Žiline.

Čo sa v rozhovore dozviete?

  • Ako sa zmenil život ľuďom, ktorým Aspergerov syndróm diagnostikovali až v dospelosti
  • Ako vyzerá výučba detí so špeciálnymi potrebami na bežných školách
  • Aké sú reakcie učiteľov na prítomnosť takýchto detí v ich triede
  • Ako na spolužiakov reagujú deti
  • Ako integrácia detí do bežnej triedy pozitívne vplýva na všetkých
  • Čo rodičom detí s poruchou autistického spektra najviac strpčuje život 

Deťom so špeciálnymi problémami sa venujete už viac ako 30 rokov. Aký bol vtedy prístup k deťom s autizmom a Aspergerovým syndrómom? Kedy počas tej doby nastala najväčšia zmena?

Pedagógovia majú viac skúsenosti s integráciu žiakov. Integrácia dieťaťa sa pripravuje vopred. Napríklad dieťa navštívi školu a spolu s rodičom sa zúčastní niekoľkých hodín na vyučovaní.  Dieťa, rodič a učiteľ má tak možnosť odvnímať potreby žiaka a pripraviť sa na jeho vzdelávanie. Vopred sa vypracuje aj odporúčanie na asistenta učiteľa. Dnes teda vidíme výrazné napredovanie. Najväčšia zmena nastala v dobe, keď sme začali pracovať s pedagógmi, do škôl sa dostali špeciálni pedagógovia a rovnako sa začali prideľovať aj asistenti pedagóga tam, kde je to potrebné. Posun nastal práve vďaka vzájomnej komunikácii medzi učiteľom, špeciálnym pedagógom, asistentom učiteľa a samozrejme rodičom.

Stretávate sa vo svojej praxi aj s dospelými, ktorí neboli diagnostikovaní v detskom veku?

Áno a mám ich viacero. Pre mňa bolo zaujímavé, keď sme jednému chlapcovi odporučili diagnostiku, keď bol v druhom ročníku na strednej škole. Vrátil sa s výsledkom a povedal, že som vám vďačný za to, že ste ma tam poslali. Vždy som vedel, že som iný, ale nevedel som prečo. Bola som potom aj na jeho maturitách ako morálna podpora a aj vtedy sa mi poďakoval. Poznám viacero takýchto prípadov. Všetci to viac-menej cítili a tým, že už vedia dôvod, tak sa im lepšie funguje.

Zmenila táto informácia ich život?

Áno zmenila, tým, že to už predtým cítili, nevedeli sa vo svojom živote zaradiť. Nechápali, prečo nemajú kontakt s rovesníkmi, nechápali, prečo nerozumejú sarkazmu a humoru. Neskôr sa aj to vedia naučiť a uvedomiť si, ktorá situácia je sarkastická. Chápu, že sú v tomto ohľade slabší. Je to rovnaká situácia, ako keď si iný žiak uvedomí, že nemá na matematiku, ale za to mu ide slovenčina. Ich myslenie je slobodnejšie.

Foto: Archív: Eva Gelányiová

Aký je rozdiel medzi autistom a Aspergerom?

Sú to poruchy, ktoré prenikajú do predstavivosti, hry a komunikácie, ale pri autizme nemusí byť intelekt v norme. Pri Aspergere je intelekt v norme a vysoké percento má intelekt vyšší. To je ten základný rozdiel.

Poznáme nejaké štatistiky? Koľko detí s Aspergerom pripadá na sto detí?

Presnú štatistiku nemáme, ale viem, že v starostlivosti mám vysoké percento Aspergerov a ich počet za posledných päť rokov narástol. Môže za to presná diagnostika, na ktorú sa síce čaká dlho, ale je veľmi dobrá a presná.

Sme systémovo pripravení na nárast detí, ktoré budú potrebovať špeciálny prístup?

V blízkej budúcnosti má prebiehať transformácia poradenských zariadení, ktorej súčasťou bude aj vznik inkluzívnych tímov na každej škole. Myslím si, že tieto tímy budú vedieť žiakov zachytiť a hneď aj spolupracovať s daným pedagógom. Dávam do toho veľkú nádej. Obavy mám však o to, či bude možné zložiť také množstvo skúsených tímov z praxe.

Šiesty ročník odbornej zážitkovej konferencie o tom, ako komplexne a so zreteľom na individuálne schopnosti rozvíjať potenciál detí v prostredí materskej školy či doma. Zúčastniť sa môže každý, kto sa venuje výchove a vzdelávaniu detí od 3 do 8 rokov a chcú sa dozvedieť užitočné a praktické informácie od renomovaných odborníkov. Kúpiť lístok na konferenciu si môžete TU

Existuje niečo ako ideálny spôsob vzdelávania týchto detí?

Nedá sa to takto označiť, pretože každý spôsob vzdelávanie šijeme na mieru konkrétneho dieťaťa. Mám Aspergerov, ktorým pobyt v triede neprekáža, ale niekedy bývajú presýtení. Vtedy skracujeme pobyt v triede, aby nemuseli chodiť na všetky hodiny. Veľmi obľubujem osobitú formu plnenia školskej dochádzky, kde dochádza k striedaniu pobytu v škole s domácou prípravou, to znamená, že na niektorých predmetoch sú, ale na niektorých sa vzdelávajú v domácom prostredí. Využíva sa hlavne na základných školách aj na stredných školách. Niektorým zase najviac vyhovuje dištančné vzdelávanie. Forma vzdelávania sa u každého žiaka posudzuje individuálne.

Aké sú reakcie učiteľov na to, že majú mať vo svojej triede žiaka so špeciálnymi potrebami?

článok pokračuje na ďalšej strane:

Časť 1 / 3

Už ste čítali?