Vzhľad nie je všetko, hovorí modelka s jedinečným obočím: Je to dedičstvo predkov a som na neho pyšná
Osobne si myslím, že moja tvár vyzerá lepšie takto, iní nesúhlasia, a to je úplne v pohode, hovorí otvorene.
Cyperčanka Sophia Hadjipanteliová vie, že ľudská hodnota sa nemeria tým, ako dokonalo má upravené obočie. Modelka založila hnutie pod názvom Unibrow Movement a na svojich sociálnych sieťach vytvorila jednu z najviac polarizujúcich sekcií komentárov na internete.
Dedičstvo predkov a génov
Stačí si pozrieť ktorúkoľvek z jej fotografií. Sú sledovatelia, ktorí to chápu. Chápu, že krásu môže vystupovať mimo spoločenských noriem, a chvália Hadjipanteli za jej pozitívny postoj k telu. A potom sú tu stovky, niekedy tisíce negatívnych komentátorov.
„Naozaj to nerobím preto, aby som ľuďom ukázala, že sa im musí páčiť moje obočie, skôr to robím preto, aby som ľuďom ukázala, že môžu mať na sebe čokoľvek, čo sa im páči. Osobne si myslím, že moja tvár vyzerá lepšie takto, iní nesúhlasia, a to je úplne v pohode,“ vysvetlila Sophia, ktorá sa vďaka svojej unikátnosti dostala na titulky tých najslávnejších módnych časopisov. Sophia priznala, že obočie zdedila po rodičoch, konkrétne po svojej mame, ktorá z neho mala celý život komplexy.
Aj ona sama sa roky s hustým obočím trápila. Od detstva bola prirodzenou blondínou, a tak jej tmavé obočie vždy priťahovalo pozornosť. Už ju ale unavovala neustále si ho upravovať a trhať, a tak sa rozhodla, že ho nechá tak. Uvedomila si, že aj obočie je akýmsi dedičstvom jej predkov, ktorí pochádzali z Grécka a Cypru. „Každý člen našej rodiny mal výrazné obočie, či už bol naňho hrdý alebo nie,“ spomínala, keď si prezerala rodinný fotoalbum.
Je to len obočie
„Keď ľudia hovoria, že je to nechutné, tak potom čo je nechutné na vlasoch alebo chlpoch kdekoľvek inde?“ povedala pre New York Magazine. Obočie pritom má svoju funkciu – chráni naše oči a sprostredkúva naše pocity. V histórii vidíme, že aj keď malo obočie stále rovnakú funkciu, jeho tvar sa menil takmer z roka na rok.
V starovekom Egypte nosili na obočí uhlie, aby ho zvýraznili, v stredoveku si obočie zase bielili, v 20. rokoch minulého storočia bolo trendy tenké a vysoké obočie. V 80. rokoch sa zase „do módy“ vrátili husté obočia, ktoré o desať rokov zase vystriedali tie tenké. A dnes? Opäť sa vraciame k hustejšiemu obočiu, ktoré by však malo byť dokonalo opravené. To Sophia ignoruje a verí, že názory iných ľudí by nemali určovať, ako vnímame svoju vlastnú krásu. „V súčasnosti je skutočne veľa ľudí, ktorým záleží na vzhľade – ale vzhľad nie je všetko,“ dodala na záver.
