Ušetrite stovky eur: praktické rady, ako spraviť hrubú čiaru za plytvaním potravinami vo vašej kuchyni
Júlia Böhmová
Júlia Böhmová

Ušetrite stovky eur: praktické rady, ako spraviť hrubú čiaru za plytvaním potravinami vo vašej kuchyni

Slovák ročne vyhodí skoro 60 kíl potravín a tento zlozvyk sa iba zhoršuje. To je dôvod, prečo sa vyštudovaná ekonómka Alexandra Kolarik pustila do boja proti plytvaniu. V jej domácnosti platia nenáročné pravidlá, ktoré chce naučiť celé Slovensko.

Plytvanie potravinami je obrovským problémom. „Na Slovensku vyhadzujeme najviac ovocia a zeleniny, pečiva a hotového jedla,“ konštatuje prieskum Alexandra Kolarik z organizácie Free Food. — Foto: A. Kolarik, UNSPLASH/J. Sessler

Čo najčastejšie presúvate z chladničky či komory priamo do koša? Dobrou a smutnou správou zároveň je, že sme na tom rovnako ako vyspelé krajiny.  Až tretinu potravín neskonzumujeme a plytváme nimi čoraz viac. Štúdie naznačujú, že do roku 2030 vzrastie množstvo potravinového odpadu o ďalšiu tretinu. Vyjadrené v číslach, každú sekundu skončí v koši 66 ton jedla. Polovicu z toho má na svedomí domácnosť. Aj tá naša, priemerná slovenská. V  rodinách vyhodíme podľa štatistík 40-60 kíl jedla na osobu za rok. V slovenských košoch končí najčastejšie ovocie a zelenina, chlieb a pečivo, varené jedlo a mliečne výrobky.

Až tretinu všetkého jedla podľa Svetovej organizácii pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) vôbec neskonzumuje. Situácia sa za ostatných 10 rokov zmenila. Nanešťastie, k horšiemu. Foto: PEXELS/S. Chai, A. Shvets

Keď si štatistiky o plytvaní jedla študovala pred rokmi trhová analytička Alexandra Kolarik, vedela, že toto je oblasť, ktorej sa chce naplno venovať. „Štatistiky ma natoľko šokovali, že som napísala občianskemu združeniu Free Food, že  chcem pre nich pracovať ako dobrovoľníčka.“ Mnohí z nás by podľa Alexandry chceli spraviť všetko pre to, aby čo najmenej plytvali. V opojení z ekologickej misie začnú však často radikálnymi zmenami. Ak sa im nepodarí dodržiavať dokonalé pravidlá, rezignujú a vrátia sa k plytvaniu. „To nás však nesmie odradiť. Aj ja mám obdobia, kedy nechcem, ale plytvaniu potravinami sa jednoducho nevyhnem, “ úprimne priznáva Alexandra. Také obdobie si zažila napríklad počas covidu. Pre chorobu si nechala  spraviť obrovský nákup, ktorý doslova zahltil jej chladničku. „Nestíhali sme všetko konzumovať a dva týždne sme zažívali ukážkový prípad toho, ako sa veci robiť nemajú.“

Vyštudovaná ekonómka, Alexandra Kolarik, dala v práci výpoveď. Svet financií a prieskum trhu vymenila za misiu za menšie potravinové plytvanie. Foto: Free Food

Dve základné pravidlá

V každodennom živote Alexandra Kolarik predchádza nezmyselnému vyhadzovaniu potravín aj týmito dvoma pravidlami:

1. Menšie a častejšie nákupy

Mojim krédom je nakupovať často, ale čo najmenej. Nakupujem zhruba tri aj štyrikrát do týždňa. Tak, aby som sa zásobila maximálne na dva dni. Chcem mať toho v chladničke čo najmenej. Špeciálne ovocie a zeleninu sa snažím dávať do košíka maximálne na dva dni, potom už podliehajú kazeniu.“ Aj obedy a večery plánuje Alexandra pre svoju rodinu dopredu maximálne na dva dni. 

2. Polička špeciálne pre veci s končiacou spotrebou

Kľúčovým je podľa odborníčky z Free Food mať poriadok v chladničke. „Aby ste v každom momente vedeli, čo v nej je. Ideálne je vyčleniť si samostatnú poličku s vecami, ktoré je potrebné čo najrýchlejšie zjesť, ktorým končí spotreba. Pre lepšiu orientáciu ich pokojne označiť napríklad aj farebnými štítkami,“ radí expertka.

Vedeli ste, že avokádová kôstka obsahuje množstvo vitamínov a živiny? Keď spotrebujete avokádo, je z nej ideálne pripraviť čaj. Foto: PEXELS/D. Shevtsova

Dátum spotreby a dátum minimálnej trvanlivosti

Ďalšou pomôckou je vyznať sa v rébuse názvoslovia „dátum spotreby a dátum minimálnej trvanlivosti“. Prvý je prísnejší. Označujú sa ním čerstvé potraviny, napríklad mäso či mliečne výrobky či mäso. „Potraviny po tomto dátume sa odporúča nekonzumovať,“ vysvetľuje Alexandra Kolarik. „Osobne sa však vždy riadim zmyslami. Jogurt, ktorému vyprší dátum spotreby, nemusíte automaticky vyhodiť v ten deň. Treba ho otvoriť, ovoňať, prípadne trochu z neho jemne ochutnať. Ak nebadáte známky skazenia, dá sa zjesť. Deň – dva po dátume spotreby je to obyčajne v poriadku. Naopak, pri mäse a rybách je dátum spotreby obyčajne smerodajný.“ Pri dátume minimálnej trvanlivosti, ktorý nájdeme na väčšine trvanlivých potravín, je to podľa odborníčky obyčajne voľnejšie: „V západných krajinách sa dokonca používa pojem „best before“, čiže „najlepšie do nejakého dátumu“. Keď potraviny ako ryža, cestoviny, konzervy nemajú poškodený obal, nie je na nich pleseň či z nich nevyliezajú červíky, skrátka nie je vizuálne ničím znehodnotená, dá sa často konzumovať aj dlhé mesiace po označenom dátume.“

„Minimálna trvanlivosť do“ je približný dátum, dokedy si potravina uchová predpokladanú kvalitu. Pri správnom skladovaní je konzumácia potravín po tomto dátume ešte stále bezpečná aj niekoľko týždňov až mesiacov. Foto: PEXELS/ Cottonbro, Free Food

Predĺžte čerstvosť chleba  a nevyhadzujte mlieko

Chlieb je jednou z najviac vyhadzovanou potravinou. Často sa na ňom objaví pleseň skôr, než ho stihneme zjesť. Neustále v ňom totiž prebieha biologický proces, počas ktorého sa uvoľňuje vlhkosť. Preto by sme mu mali umožniť, aby „dýchal“. Plastové či mikroténové vrecko však vlhkosť zadržiava a chlieb v ňom rýchlo splesnivie. Vhodnejší je bavlnený či voskovaný obrúsok. Alternatívou je hneď po kúpe pár krajcov odrezať a preventívne zamraziť. Čerstvé mlieko je ideálne spotrebovať hneď, trvanlivé v chladničke najlepšie do 24 hodín. Syr skladujeme v stredných priečinkoch chladničky a po otvorení ho z pôvodného obalu prebalíme - ideálne do voskového obrúska. Mäkké syry ako feta alebo mozzarella uchovávame v slanom náleve v uzatvorenej nádobke.

Označenie „Spotrebujte do“ nájdete na čerstvých potravinách, ktoré z mikrobiologického hľadiska podliehajú rýchlej skaze. Preto môžu v krátkom čase predstavovať bezprostredné nebezpečenstvo pre zdravie. Potraviny netreba podľa Free Food už deň po spotrebe automaticky vyhodiť. Dôležité je ich skontrolovať, ovoňať a ochutnať. Foto: PEXELS/Cast coming, UNSPLASH/A. Rezaie

Proti plytvaniu potravinami bojuje aj Lidl

Pomocnú ruku v osvete ohľadom neplytvania potravín podávajú celosvetovo aj známe potravinové reťazce. Na Slovensku sa do pilotného projektu odvážil Lidl so svojim projektom S Lidlom šetríme jedlom.  Reťazec ho od februára 2022 testuje vo vybraných predajniach. Zákazníkom za jedno euro ponúka ovocné a zeleninové trojkilové balenia. Do papierových prepraviek umiestňuje mix rôznej zeleniny a ovocia, ktoré doteraz nebolo ďalej možné predávať, hoci jeho kvalita je vysoká. Ide napríklad o balenie mrkvy, pomarančov či zemiakov, v ktorom sa našiel jediný nevyhovujúci kus, kvôli ktorému by  predajca musel vyhodiť celé balenie. „Každá prepravka je iná, v niektorej sa nachádza veľa koreňovej zeleniny a zemiaky, v ďalšej zase jablká, mladá cibuľka a pomaranče. Naše zamestnankyne a zamestnanci ich priebežne napĺňajú ovocím a zeleninou, ktorých pôvodný obal bol poškodený, alebo ich vzhľad nie je stopercentný,“ hovorí Martina Sujová, CSR špecialistka z Lidl Slovenská republika. „Robíme to preto, aby sme zeleninu a ovocie vhodné na konzumáciu nemuseli vyhodiť.“

Reťazec Lidl proti plytvaniu potravinami bojuje dlhodobo. Po informačnej kampani NEPLYTVAJ – SPOTREBUJ testuje vo viac ako desiatich pobočkách praktický predaj prepraviek s výrazne zlacnenou zeleninou a ovocím. Foto: Lidl Slovensko

Špeciálne stojany nájdu zákazníci vo vybraných predajniach už po celom Slovensku. V Bratislave dobre fungujú zatiaľ v predajniach na Mamateyovej a Ametystovej ulici a tiež v nákupnom centre Vivo. V Lidli sa celkovo plytvanie potravinami nenosí. Diskont dlhodobo oddeľuje potraviny s blížiacim sa dátumom spotreby a predáva ich s výraznou zľavou. Pred dvoma rokmi ich začal zákazníkom ponúkať v chladiacich regáloch v špeciálnych boxoch s vtipným označením „Potraviny bez viny! Zachráň nás, sme ešte dobré.“

Skladujte ich správne

Jablká obsahujú veľa etylénu, plynu, ktorý urýchľuje dozrievanie. Neskladujte ich preto so zrelým ovocím. Poslúžia však na urýchlenie dozrievania nezrelého ovocia, napríklad avokáda.

Drobné ovocie vydrží dlhšie čerstvé vďaka octu. Umyte ho studenou octovou vodou, nechajte odstáť a uskladnite v chladničke.

Bylinky uskladňujte vzduchotesne zabalené v chladničke alebo ako kvety ponorené do vody. Ak ich  všetky nevyužijete, je dobré ich dať zamraziť v olivovom oleji alebo usušiť.

Špargľu, šalát, či inú listovú zeleninu je najlepšie uchovávať ako kvetiny - orezať spodok, dať do vody, prikryť zvrchu plastovým sáčkom a dať do chladničky.

Šalát sa tiež dobre uskladňuje natrhaný na jednotlivé lístky a zabalený v papierovom obrúsku v uzatvárateľnom sáčku bez prístupu vzduchu. Šalátovú hlavu môžete vcelku zabaliť aj do voskového obrúska. Zvädnutý šalát sa stane znovu čerstvým, keď ho ponoríte na čas do ľadovej vody.

Zemiaky skladujte na suchom, studenom mieste ako pivnica či špajza, ideálne spolu s jablkami, ktoré zabraňujú zemiakom v klíčení. Naopak, držte ich ďalej od cibule, rýchlejšie sa kazia. Banány vydržia dlhšie čerstvé v trse, odtrhávajte ich až keď ich plánujete zjesť. Stopky zabaľte do fólie, pomalšie tak budú dozrievať. Foto: PEXELS/P. Tankilevitch, M. Joseph

Pri koreňovej zelenine nezabudnite odrezať listy/vňať, rýchlejšie sa s nimi kazí, keďže sa do nich presúvajú výživné látky. Listy a vňať ale nevyhadzujte a použite pri príprave pokrmov, obsahuje viac výživných látok ako samotný koreň.

Múku dajte na 48 hodín do mrazničky, aby ste tak zabili prípadné vajíčka hmyzu, potom uskladňujte v uzatvárateľnej nádobe na suchom mieste.

Sušienky či medovníky je najlepšie uskladňovať s krajcom chleba, vydržia tak dlhšie čerstvé.

Mäso uskladňujte v pôvodnom balení, zabránite tak kontaminácii baktériami. Ak ho nespotrebujete do 3 až 5 dní, dajte ho zamraziť. V mrazničke vydrží až 6 mesiacov.

Tvrdý syr udržíte najdlhšie čerstvý, ak je zabalený vo voskovom obrúsku alebo v papieri na syr. V plastovom obale rýchlejšie splesnivie. Podľa jeho zrelosti tak vydrží čerstvý týždeň až mesiac.

Free Food iniciatívy slovenských reťazcov proti plytvaniu víta. Po domácnostiach a stravovacích zariadeniach sa najviac potravín vyhadzuje práve zo supermarketov. Foto: Lidl Slovensko

Darovanie potravín po záruke

Predávanie či darovanie potravín po záruke nie je vo svete žiadnou novinkou. U nás je to podľa Alexandry Kolarik právny problém: „Dlhodobo tlačíme na zmenu legislatívy, aby zákon dovoľoval darovanie čerstvých potravín, hlavne ovocia a zeleniny. To tvorí skoro 50% odpadu z obchodov."  Európska komisia vypracovala dokument, kde porovnávala podmienky darovania týchto potravín v členských štátoch. „My sme urobili tiež prieskum a nenašli sme krajiny, kde sa to nedá. Tieto potraviny sú považované za najmenej rizikové, čo sa týka darovania a u nás je to „No-Go" V zahraničí je bežné darovať ovocie a zeleninu, aké je riziko pri darovaní jablka? Keď je zhnité, tak to vidíte a nedarujete ho. My sme v tomto pápežskejší ako pápež. Ľudia sa musia hrabať v smetiach namiesto toho, aby im to bolo darované.“ hovorí pobúrene Alexandra Kolarik. Kým v krajinách západnej Európy sa bežne dá darovať aj varené jedlo, na Slovensku sa stále dohadujeme na možnosti darovať zeleninu, ovocie a pečivo.

V čase inflácie a zdražovania nám môže disciplína pri nákupe a spotrebe potravín ušetriť nemalé peniaze. Foto: UNSPLASH/G. Bell, M. Spiske

Desatoro neplytvania potravín

Aj vy občas vyhodíte nedojedené jedlo či téglik s jogurtom? Podľa expertov z občianskeho združenia Free Food pomôže, ak zaradíme tieto jednoduché tipy do našej dennej rutiny.

  1. Nenakupujte hladní

Hladný človek v obchode je ako uragán. Ideálny príklad impulzívnych nákupov. Pred cestou do potravín si dajte doma banán, pár orieškov či malý snack. Pomôže nakupovať s prehľadom a s rozumom.

  1. Nákupy poctivo plánujte

Plánujte si jedálniček na 2-3 dni. Spíšte si zoznam pred každou návštevou obchodu. Ešte predtým prekontrolujte chlebník, špajzu, chladničku. Vyhnete sa duplicitným nákupom.

  1. Sledujte dátumy na obale

Plánujete zjesť smotanu ešte v tento deň? Vezmite z chladničky tú, ktorej dátum spotreby končí skôr.

  1. Udržujte zdravú chladničku

Čistá chladnička zabraňuje kontaminácii potravín. Ideálna teplota  je od 1 do 5°C. Ak je vyššia, možno sa upchala filtrácia, ktorá sa dá jednoducho vyčistiť.

Ďalšími tipmi proti vyhadzovaniu jedla je nosenie obedárov, v ktorom si viete doniesť , odniesť nedojedené jedlo. Delenie sa o jedlo s kolegom v práci či príprava „niečoho malého pod zub“ zo zvyškov v chladničke sú tiež dobré spôsoby ako minúť to, čo by sa inak pokazilo a vyhodilo. Foto: PEXELS/G. Barnes, Free Food
  1. Meňte umiestnenie jedla

Pri každom novom nákupe presuňte staršie potraviny dopredu a nové dozadu (princíp FIFO alebo First In First Out). Vyčleňte si box, do ktorého budete dávať tie potraviny, ktoré musia byť zjedené najskôr a umiestnite ho tak, aby bol na očiach.

  1. Varte bez odpadu

Varenie ako pre regiment so sebou často prináša plytvanie. Ideálne je pripraviť toľko, koľko zvládneme zjesť. Pomôžu napríklad Zero Waste kuchárky. Mäkké ovocie či zoxidovaná zelenina nemusia skončiť v bioodpade, sú ideálne do smoothies, pomazánok, polievok. Z oschnutého chleba môžu byť krutóny do polievky alebo toast.

  1. Podeľte sa o jedlo

Ak ste práve dovarili a už teraz viete, že ste prešvihli množstvo a porcie, podeľte sa s rodinou, priateľmi, susedmi. Ponuka hotového domáceho pokrmu im často príde viac než vhod.

  1. Uchovajte potraviny čo najdlhšie

Väčšina surovín a pokrmov sa dá bez problémov zamraziť. Kúpili ste veľký bochník chleba a už teraz viete, že ho nezjete? Navarili ste príliš veľký hrniec polievky? Zamrazte ich a keď na vás prídu lenivé dni, večera „bez roboty“ bude na svete. Väčšinu ovocia vysušíte v rúre alebo sušičke, aj fermentovať sa dá tiež takmer úplne všetko.

  1. Kompostujte

Istému množstvu odpadu sa nikto úplne nevyhne. Bio odpad však môžeme využiť v záhradke alebo ako hnojivo na izbové rastlinky.

  1. Šetrite

Vyhadzovanie jedla = vyhadzovanie peňazí. Priemerná domácnosť takto zbytočne vyhodí až 500 Eur ročne.

Článok bol pripravený v spolupráci so spoločnosťou Lidl Slovensko.

Už ste čítali?

Jusufova rodina zmenila Šamorín na hlavné mesto zmrzliny: Práškové…

Vraví sa, že Juhoslovania sú všade. Niektorí Šamorínčania…

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Aj keď je úplne nevidiaca, učí na strednej škole: Študenti sa…

Odmalička snívala o tom, že sa bude predvádzať na javisku. Košičanka…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…