Prvá žena kandidovala na prezidentku pred 150 rokmi: Dopadla neslávne, ale otvorila cestu tisíckam ďalších
Victoria Woodhullová bola špiritistka a zástankyňa voľnej lásky, na druhej strane však bojovala za práva žien, robotníkov a chudoby.
Nekonvenčná americká reformátorka, ktorá sa zasadzovala za volebné právo žien, Victoria Woodhullová, bola prvou ženou, ktorá sa uchádzala o post prezidenta Spojených štátov amerických. Aj napriek tomu, že jej kandidatúra dopadla neslávne, svojimi postojmi vydláždila cestu ženám v boji za rovnoprávnosť. Od nominovania Victorie Woodhullovej na post prezidentky USA uplynulo dnes presne 150 rokov.
Vydávali sa za kazateľky a jasnovidky
Victoria Woodhullová, rodená Claflinová sa narodila 23. septembra 1838 v americkom mestečku Homer. Spolu so svojou sestrou Tennessee boli rodičmi nútené kočovať po krajine a predávať podomácky vyrobené lieky, pričom sa vydávali za kazateľky či jasnovidky. Nepriaznivé rodinné zázemie dokladá aj skutočnosť, že Victoria sa po vôli rodičov musela vydávať ako 15-ročná.
So záletníkom a alkoholikom Canningom Woodhullom, s ktorým mala dve deti, sa v roku 1865 rozviedla. V tomto období sa stala zástankyňou hnutia tzv. Voľnej lásky, ktoré sa napríklad snažilo destigmatizovať rozvod a uľahčiť ženám odchod od násilníckych manželov.
Druhýkrát sa Victoria vydala okolo roku 1866 za bojovníka v občianskej vojne a horlivého špiritistu Jamesa Blooda, ktorý ju zoznámil s viacerými reformnými hnutiami 19. storočia. Podporoval aj jej cestu do New Yorku, kde od roku 1868 spolu so sestrou pracovali ako špiritistky.
Podporovali práva žien a chudobných ľudí
V New Yorku zaujali milionára Corneliusa Vanderbilta, ktorý sa chcel spojiť s duchom svojej mŕtvej manželky. V januári 1870 pre sestry založil maklérsku firmu Woodhull, Claflin & Company. Woodhullová využila finančný úspech na podporu zlepšenia práv žien, robotníkov a chudobných.
Zo svojich ziskov založili časopis Woodhull and Claflin"s Weekly, ktorý sa zasadzoval za jednotné práva pre mužov a ženy, legalizáciu prostitúcie aj zavedenie sexuálnej výchovy. V týždenníku taktiež vyšiel prvý anglicky písaný výtlačok Komunistického manifestu Karla Marxa a Friedricha Engelsa v angličtine.
Woodhullová sa zapojila do hnutia za volebné právo žien ešte v roku 1869 a jej úspech ako rečníčky viedol k tomu, že v nasledujúcich rokoch zaujala významné postavenie na volebných zhromaždeniach. V roku 1871 ako prvá žena vypovedala pred výborom Snemovne reprezentantov USA. Spolu s ďalšími sufražetkami Susan B. Anthonyovou a Isabellou Beecher Hookerovou pred súdnym výborom argumentovala, že ženy už majú volebné právo - stačí ho len využiť - keďže 14. a 15. dodatok ústavy priznávali toto právo všetkým občanom. Prítomných vyzvala, aby vypracovali návrh zákona, ktorý by objasnil volebné právo žien. Jej argumenty však výbor nepresvedčili, aby začal v tejto veci konať.
Voliť nemohli, ale kandidovať sa dalo
Článok pokračuje na ďalšej strane:
