Experiment s myšou civilizáciou mal ukázať budúcnosť ľudstva. Začal sa v blahobyte, skončil nočnou morou
John Calhoun vytvoril utopickú zvieraciu civilizáciu, aby simuloval ľudstvo v blahobyte. Experiment vždy viedol k vyhynutiu druhu.
V 50. rokoch minulého storočia prevládala u odborníkov obava, čo sa stane s ľudstvom na preľudnenej planéte. Keď nás bude v budúcnosti príliš veľa, hrozí nám masívny hladomor, obávali sa mnohí. Američan John Calhoun sa medzitým zameriaval na úplne inú otázku - čo sa stane so spoločnosťou, v ktorej budú uspokojené všetky naše chute a všetky naše potreby? Jeho experimenty dospeli k znepokojujúcim výsledkom.
Skúmaniu blahobytnej spoločnosti zasvätil Calhoun celý svoj život. Simuloval ju tak, že vybudoval svet pre myši a sledoval, čo sa bude diať, ak budú žiť v dokonalom blahobyte. Následne výsledky pozorovaní preniesol aj na ľudstvo. Z toho, čo sa v myšacej krajine napokon dialo, dnes človeka až zamrazí. Ako informoval portál IFL Science, Calhounove experimenty v minulosti interpretovali ako dôkaz toho, čo sa môže stať v preľudnenom svete, kde majú ľudia všetko, čo potrebujú.
Bez stresu a bez nebezpečenstva
Calhoun na svoj experiment použil myši z jednoduchého dôvodu. Keďže majú schopnosť rýchlo sa rozmnožovať, dokázal vo svojej umelej krajine pozorovať vývoj niekoľkých generácií naraz v relatívne krátkom časovom rozpätí.
V myšacom laboratóriu najprv žili prvé štyri páry myší - štyri samce a štyri samice. Vedec v rámci experimentu vytvoril uzatvorený priestor bez hrozby predátorov, ktorý bol rozdelený do viacerých častí, aby mohli myši vytvárať sociálne skupiny. Keďže mali hlodavce k dispozícii neobmedzený prísun vody, jedla, veterinár sa staral o to, aby boli vždy zdravé a neboli vystavené žiadnym stresovým situáciám, čoskoro sa začali rozmnožovať a Calhoun pristúpil k zapisovaniu všetkých zmien od správania až po nárast populácie.
Štyri fázy experimentu
Calhoun počas svojich pozorovaní opísal štyri fázy svojho experimentu. Počas prvej fázy, ktorú nazval fázou usilovania sa, myši objavovali nový priestor, dôkladne ho skúmali a začali si budovať svoje teritória.
Druhú fázu vedec opísal ako fázu populačnej explózie. Myši totiž využili čas, ktorý by vo voľnej prírode premrhali hľadaním potravy, na párenie sa vo veľkom. Približne každých 55 dní sa populácia zdvojnásobila, pričom myši sa začali presúvať do najžiadanejšieho priestoru, kde bol ľahký prístup k potrave.
The "Universe 25" experiment is one of the most terrifying experiments in the history of science, which, through the behavior of a colony of mice, is an attempt by scientists to explain human societies. The idea of "Universe 25" Came from the American scientist John Calhoun pic.twitter.com/mQ27ie66Ph
Tretiu fázu opisuje Calhoun ako fázu rovnováhy, pretože napriek tomu, že vo výbehu bol priestor pre 3000 jedincov a myši boli naďalej schopné rozmnožovať sa, ich počet sa ustálil na počte 2200.
Napokon však došlo ku kolapsu myšej utópie. Nové generácie už nemali toľko priestoru ako tie pôvodné a v raji sa začali objavovať nezhody. Myši sa rozdelili do skupín a tie, ktoré v týchto skupinách nenašli rolu, nemali kam odísť. Napriek tomu, že boli uspokojené všetky ich potreby, začali vykazovať známky agresivity a začali bojovať o svoju pozíciu, pričom násilné stretnutia niekedy končili kanibalizmom.