Zaľúbil sa do dievčaťa, ktorému vytetoval číslo. Krompašský tetovač z Auschwitzu roky tajil príbeh ich lásky
Držal jej ruku, na ktorú mal vytetovať päť číslic - 34902. Netušil, že dievča z Vranova nad Topľou sa stane jeho celoživotnou láskou.
Lalemu sa nakoniec podarilo opustiť tábor a vrátil sa do svojich rodných Krompách. Tam našiel len svoju sestru Goldie, ktorá ako jediná z rodiny prežila. Ostávalo už len zistiť, čo sa stalo Gite.
Pár žiarivých očí
Na voze sa vydal do Bratislavy, vstupného bodu pre mnohých preživších, ktorí sa vracali do Československa. Lale čakal na železničnej stanici celé týždne, kým mu prednosta neporadil, aby išiel radšej na Červený kríž. Cestou tam vystúpila na ulicu pred jeho koňom mladá žena. Bola to známa tvár. Pár žiarivých očí. Gita.
Ešte v tom roku sa vzali a aby zapadli, zmenili si priezvisko na Sokolov. Začali podnikať s textilom, šetrili spoločne peniaze na podporu nového štátu Izrael. Keď to však zistili komunisti, peniaze im zhabali, podnik znárodnili a Lale sa stal opäť väzňom.
Keď jedného dňa dostal víkendové povolenie na vycestovania, mal jasný plán. Z Československa musia nadobro odísť, a to veľmi ďaleko. Stretol sa s Gitou, s ktorou utiekli do Viedne, potom do Paríža, z ktorého sa dostali až na opačnú stranu sveta. Práve v austrálskom Melbourne začali nový život. Lale opäť začal podnikať s textilom, Gita navrhovala šaty a v roku 1961 sa im narodil jediný syn Gary.
Keď si nažive, je to dobrý deň
Lale a Gita prežili celý svoj život v Austrálii. Gita pred smrťou ešte niekoľkokrát navštívila Európu, no Lale sa domov už nikdy nevrátil. O ich milostnom príbehu, ktorý sa zrodil na tom najkrutejšom mieste, vedeli roky iba ich najbližší priatelia. Ani ich syn Gary nevedel o všetkých hrôzach, ktorými si prešli jeho rodičia. Lale sa rozhodol porozprávať o ich príbehu lásky až v roku 2003, keď zomrela jeho milovaná Gita.
„Chcel, aby sa svet dozvedel o tejto mladej žene, ktorú celý život miloval,“ prezradila spisovateľka Morissová, ktorá Laleho príbeh vyrozprávala v knihe Tetovač z Auschwitzu. Keď sa ho opýtala, ako je možné, že je taký pozitívny aj v najtemnejších chvíľach, odpovedal: „Ak si sa zobudil a bol nažive, bol to vždy dobrý deň.“ Lale Sokolov zomrel v Austrálii 31. októbra 2006, svoju ženu Gitu prežil o tri roky.