Zaľúbil sa do dievčaťa, ktorému vytetoval číslo. Krompašský tetovač z Auschwitzu roky tajil príbeh ich lásky
Simona Gálová
Simona Gálová

Zaľúbil sa do dievčaťa, ktorému vytetoval číslo. Krompašský tetovač z Auschwitzu roky tajil príbeh ich lásky

Držal jej ruku, na ktorú mal vytetovať päť číslic - 34902. Netušil, že dievča z Vranova nad Topľou sa stane jeho celoživotnou láskou.

Lale Sokolov a jeho manželka Gita — Foto: Gary Sokolov

Keď väzni dorazili do Osvienčimu, vybrali ich buď na nútené práce, alebo na okamžitú popravu. Oholili im hlavy, vzali im veci. Tetovanie bolo posledným bodom zo série ponižujúcich, dehumanizujúcich vecí, ktoré zažívali. „Po prvé to bolo bolestivé a po druhé, v tejto chvíli pochopili, že strácajú svoje mená. Od tejto chvíle väzni oficiálne svoje mená nepoužívali. Museli používať svoje čísla,“ vysvetlil Piotr Setkiewicz, vedúci výskumného centra v múzeu Auschwitz-Birkenau

Bol júl 1942 a Lale dostal ďalší kus papiera. Pred ním bolo päť číslic – 34902. Tetovanie mužov bola jedna vec, no keď držal v rukách tenkú ruku mladého dievčaťa, cítil hrôzu. V tom čase bol pri ňom ešte Pepan, ktorý naliehal, aby dievčaťu rýchlo vytetoval číslo na ruku. Ak to neurobí, odsúdia ho na smrť.

Veril v dobrý koniec

Na tom dievčati a jej žiarivých očiach však niečo bolo. O niekoľko rokov neskôr Lale prizná, ako v tej chvíli, keď jej vytetoval číslo na ľavú ruku, ona vytetovala svoje číslo do jeho srdca. Dozvedel sa, že sa volá Gita – väzenkyňa v ženskom tábore Birkenau. Od momentu, keď ju uvidel, nevedel myslieť na nikoho iného.

Vďaka privilégiám tetovača jej prepašoval listy. Snažil sa o ňu postarať, podstrčil jej svoj prídel jedla navyše, dokonca ju presťahoval na lepšie pracovné miesto. Snažil sa jej dať nádej. Gita nevidela budúcnosť, no Lale v hĺbke duše vedel, že prežijú. „Odídeme odtiaľto, vonku nás čaká spoločný život,“ upokojoval ju Lale, ktorý si bol vedomý toho, že bol v správnom čase na správnom mieste, a tak sa zo svojej funkcie snažil pomôcť čo najväčšiemu počtu spoluväzňov. Platidlom v tábore bolo jedlo, a tak používal svoje privilegované prídely na kŕmenie Gity, jej priateľov aj rómskych rodín.

Utečieme?

Keď v roku 1945 začali nacisti prepravovať väzňov z tábora smrti, aby nemuseli čeliť Rusom, Gita bola jednou zo žien, ktorú si vybrali na pochod smrti z Osvienčimu. Žena, do ktorej sa Lale zamiloval, bola zrazu preč. Poznal len jej meno, Gita Furmanová, no nevedel odkiaľ prišla. Nevedel, že jej domovom bol Vranov nad Topľou, kde by ju po vojne mohol raz nájsť.

Gita pochodovala v ukrutnej zime v skupine troch poľských dievčat. Keď v diaľke uvideli farmu, jedna z nich sa obrátila ku Gite a povedala: „Bežíme, ideš s nami?“ Gita neváhala a s dievčatami zdrhla tak, že si to Nemci ani nevšimli. Dlhé týždne sa skrývali v lese a v malých dedinkách na povalách domov. Gita prežila. Lale však o tom nemal ani potuchy.

Článok pokračuje na ďalšej strane:

Časť 2 / 3

Už ste čítali?

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…

Horský vodca Ján Kořínek: Ak sa stretnete zoči-voči medveďovi,…

Pre milovníkov prírody a turistov má jasný odkaz.

František prácu smetiara miluje: Nie je to voňavá robota, no…

Vnúčatám kúpil ako hračku smetiarske auto, aby im mohol ukázať,…