Dobré noviny
Logopedička Mária Košútová: Vychovávať deti bez elektroniky asi nie je možné. No treba si stanoviť limity
Tímea Gurová
Tímea Gurová

Logopedička Mária Košútová: Vychovávať deti bez elektroniky asi nie je možné. No treba si stanoviť limity

— Foto: Archív: Mária Košútová

Deti pri neskorej návšteve odborníka prichádzajú o čas, kedy na svojom probléme už mohli pracovať. 
 

Logopedička Mária Košútová má skúsenosti s vedením individuálnych aj skupinových terapií, diagnostikou narušenej komunikačnej schopnosti a práca s deťmi a ich rodičmi. Je autorkou niekoľkých logopedických hier a pomôcok, ktoré deti zábavnou formou učia odstrániť problémy s výslovnosťou. So svojou prednáškou Logopédia v kocke, alebo čo je dobré vedieť pri aktivitách s deťmi vystúpi aj na šiestom ročníku konferencie Hlava, ramená, kolená, palce alebo celostný vývoj dieťaťa (nielen) v materskej škôlke, ktorá sa koná 30. mája 2022 v Žiline.

Čo sa v rozhovore dozviete?

• Kedy má dieťa ešte nárok na rečovú vadu a kedy treba vyhľadať odbornú pomoc
• Či sú medzi deťmi generačné rozdiely
• Ako prebieha základné vyšetrenie dieťaťa
• Či je dobré deťom opravovať výslovnosť, alebo si dávať pozor na to, aby sme ich nedemotivovali
• V akých bežných situáciách môžu rodičia s deťmi trénovať bez toho, aby ich to otravovalo
• Ale aj o tom, ako sa dá s trénovať hrou s rôznymi modernými pomôckami

Deti zvyknú mať pred návštevou lekárov a odborníkov obavy. V tomto ohľade musí byť práca logopéda o dosť príjemnejšia.

Áno. Občas sa stretávame s opačným prípadom: deti plačú, keď už musia ísť domov. Ešte pred prvým stretnutím môžu mať obavy, ale rýchlo pochopia, že tu máme hračky a je tu fajn. Stále sa snažím, aby sa tu cítili príjemne a sedenie prebiehalo hravou formou – vtedy je učenie efektívnejšie.

Ako vyzerá váš typický pacient? Kedy sa rodičia najčastejšie snažia vyhľadať pomoc logopéda?

Venujeme sa narušenej komunikačnej schopnosti a to je skutočne široký pojem, preto máme aj rôznych pacientov. Môže to byť človek v dôchodkovom veku po náhlej cievnej mozgovej príhode, ale aj bábätká s rázštepom pery a podnebia. Máme hlasových profesionálov, ktorí majú rôzne poruchy hlasu kvôli premáhaniu hlasiviek. Školskí logopédi sa venujú aj dyslexii a dysortografii. Klinickí logopédi riešia poruchy prehĺtania a kognitívno-komunikačné deficity u seniorov. Okrem toho sa stretávame s poruchami plynulosti reči (väčšinou ide o zajakavosť) alebo symptomatickými poruchami reči (napríklad pri autizme, Downovom syndróme, sluchovom postihnutí a podobne). Väčšinu pacientov tvoria deti, ktoré majú buď vývinovú jazykovú poruchu alebo ťažkosti s výslovnosťou. Zvyčajne nevedia vysloviť najťažšie slovenské hlásky „R“, „L“ a mýlia sa im sykavky.

Rodičia sú teda upozornení na to, že by už mali vyhľadať pomoc.

Môže ich na to upozorniť detský lekár alebo pani učiteľka v škôlke, pretože oni stretávajú veľa detí v podobnom veku. Ale aj samotní rodičia na ihrisku vidia, že ich dieťa nerozpráva tak, ako rovesníci. Keď je rodič znepokojený rečou a jazykovými schopnosťami svojho dieťatka, je to dostatočný dôvod na to, aby vyhľadal logopéda. Mám oveľa radšej, keď nejaké dieťatko príde „zbytočne“, ako keď prídu neskoro a stratili sme drahocenný čas, keď sme už mohli na niečom pracovať. Ak má rodič akékoľvek obavy, nech neváha vyhľadať logopedickú pomoc. Máme rôzne stratégie, ktorými sa dajú zlepšiť komunikačné schopnosti už dvojročných detí.     

Foto: Archív: Mária Košútová

Existuje veková hranica, do ktorej sa môže reč upraviť bez pomoci odborníka a kedy už naozaj treba vyhľadať logopéda?

Závisí to od diagnózy. V prípade výslovnosti máme hranicu piatich rokov, kedy deti ešte majú nárok na to, aby nevedeli vysloviť najťažšie slovenské hlásky: R, L, C, S, Z a Č, Š, Ž. Deti ich môžu nahradiť inými slovenskými hláskami. Ak miesto ryba povie lyba, tak do piatich rokov je to ešte normálne. V prípade starších detí už je potrebné výslovnosť trénovať. Vtedy sa totiž stáva, že deti skúšajú „R“ vysloviť samy, ale prídu na to chybným spôsobom. Vznikne z toho francúzske „ŕ“ a to je chyba v akomkoľvek veku. Ak by takto začalo „R“ vyslovovať hoci aj trojročné dieťa, je to dôvod na vyhľadanie pomoci. Berieme to ako zlozvyk: čím dlhšie pretrváva, tým sa ťažšie odstraňuje. Máme aj dospelých pacientov, ktorí chybne vyslovovali R celý život a až v dospelosti sa to preučili. Dá sa to, ale je to náročnejšie.

Dá sa porovnať generácia súčasných detí s tými predchádzajúcimi? Vidieť na reči rozdiely? V minulosti mali rodiny viac detí, ale o to menej času mali rodičia na to, aby sa každému venovali individuálne. Dnes zase často siahnu po tablete a deti nie sú nútené rozprávať.

Aj v dnešnej dobe sú rodičia, ktorí sa svojim deťom venujú, čítajú si spolu knihy, hrajú spoločenské hry, rozprávajú sa, vysvetľujú a na tých deťoch to je vidieť. Potom sú rodičia, ktorí zo zdravotných či pracovných dôvodov nemajú toľko času na svoje potomstvo a na tých deťoch je to tiež vidieť. Dnešná doba nám ponúka veľa príležitostí, ale zároveň nesie riziko. Vychovávať deti, úplne bez elektroniky asi nie je možné, skôr či neskôr sa k nej dostanú. Technické vymoženosti môžu deti využiť na dobré veci. Treba si však stanoviť časové limity, aby technológie neuberali deťom z času, ktorý by mali stráviť hraním sa, rozprávaním, športovaním či čítaním.

Čo sú najčastejšie nedostatky v reči detí? Vedie račkovanie štatistiky?

V prípade výslovnosti áno. Na ďalších miestach by boli sykavky a hláska „L“. Veľa detí a mladých prichádza so zajakavosťou. Okrem toho je frekventovaná vývinová jazyková porucha rôznej etiológie.

Šiesty ročník odbornej zážitkovej konferencie o tom, ako komplexne a so zreteľom na individuálne schopnosti rozvíjať potenciál detí v prostredí materskej školy či doma. Zúčastniť sa môže každý, kto sa venuje výchove a vzdelávaniu detí od 3 do 8 rokov a chcú sa dozvedieť užitočné a praktické informácie od renomovaných odborníkov. Kúpiť lístok na konferenciu si môžete TU

Vedeli by ste opísať modelovú situáciu dieťaťa s račkovaním? Čo ho presne v procese čaká?

V našej ambulancií, keďže patríme do rezortu zdravotníctva, dieťa najprv potrebuje výmenný lístok od pediatra. Na prvom stretnutí sa pýtam rodiča na podrobnosti vo vývine dieťatka. Zaujímajú ma komplikácie počas tehotenstva, pôrodu, či v rannom detstve. Napríklad už len zväčšená nosná mandľa pri ktorej dieťa nevie dobre dýchať nosom, dokáže veľmi ovplyvniť reč.

Dieťatku za ten čas dám do rúk pastelky a všímam si, aká je orientačne úroveň jeho grafomotoriky, ako drží ceruzku. Vlastne už vstup dieťaťa do ambulancie veľa napovie. Hrá sa v čakárni dieťa na tablete alebo sa rozpráva s rodičom? Ako vstupuje do dverí, má koordinované pohyby? Nadviaže so mnou očný kontakt? Pozdraví? Ako si sadá na stoličku? Sedí vystreté alebo zhrbené? Dýcha nosom alebo ústami?

Po zistení anamnestických údajov od rodiča si s dieťaťom prezeráme obrázky. Sledujem výslovnosť dieťaťa, jeho slovnú zásobu, či obrázky pozná a vie ich zaradiť do kategórií (napríklad tričko, sukňa a ponožky sú oblečenie). Všímam si gramatiku - či vie dieťa správne skloňovať a časovať slová. Na záver, keď už si získam aspoň čiastočnú dôveru, pozerám dieťaťu do pusy - skontrolujem vzhľad a pohyblivosť artikulačných orgánov.

Na každom stretnutí vyberám pre dieťa úlohy, ktoré si najprv spolu vyskúšame a potom ich trénuje dieťa s rodičom doma. Ďalšieho logopedické stretnutie plánujeme zvyčajne o mesiac. Ak sa dieťatku podarí natrénovať zadané cvičenia, môžeme postupne skúšať ťažšie úlohy. Postupne prechádzame od jednoduchších slabík a slov až na vety, básničky a nakoniec spontánnu reč. Veľmi výrazne vidieť, ako rodič doma s dieťatkom pracuje. Niektoré cvičenia sú totiž o tréningu jazykového svalu - ”tisíckrát” ho treba zdvihnúť, aby sa posilnil. Jazyk je sval - a ako ostatné svaly v našom tele - keď ho správne posilňujeme, tak nás poslúcha a funguje, ako chceme. Niekedy si rodičia myslia, že ma “oklamú”, ale logopéd zvyčajne vidí, či doma dieťa cvičilo alebo nie.

Čarovná logopédia
Čarovná logopédia Foto: Archív M. Košútovej

Je dobré dieťa stále opravovať pri zlej výslovnosti? Nie je to pre neho demotivujúce?

článok pokračuje na ďalšej strane:

Časť 1 / 2

Už ste čítali?