Dobré noviny
Vošli do rádioaktívnej vody, aby zabránili megavýbuchu. Toto je skutočný príbeh troch potápačov z Černobyľu
Simona Gálová
Simona Gálová

Vošli do rádioaktívnej vody, aby zabránili megavýbuchu. Toto je skutočný príbeh troch potápačov z Černobyľu

Alexej Anenko, Valerij Bespalov a Borisa Baranov / Seriál Černobyľ
Alexej Anenko, Valerij Bespalov a Borisa Baranov / Seriál Černobyľ — Foto: Repro YouTube / HBO Europe

Nikto netlieskal, bola to normálna práca, spomínal na záchrannú akciu jeden z nich.

Dnes o nich hovoria ako o samovražednom oddiele. Trojica „potápačov“, Alexej Anenko, Valerij Bespalov a Boris Baranov, dostala pred 36 rokmi za úlohu odčerpať vodu z nádrží pod jadrovým reaktorom v Černobyle. Málokto vie, že vďaka ich hrdinskému činu sa podarilo zabrániť hrozivej explózii, ktorá by rozšírila rádioaktivitu až k Československu.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Alex Ferranti (@spacemetalferrari248)

Peklo na Zemi

26. apríla 1986 v jadrovej elektrárni v Černobyle neďaleko mesta Pripjať na Ukrajine zlyhal neskorý nočný bezpečnostný test a svet zažil najhoršiu jadrovú haváriu všetkých čias. Katastrofa uvoľnila do atmosféry 400-krát viac žiarenia ako atómová bomba zhodená na Hirošimu a kontaminovala milióny akrov okolitej pôdy. Málokto si však uvedomuje, že rozsah skazy mohol byť oveľa horší.

Test, ktorý v Černobyle zlyhal, spôsobil dva výbuchy, ktoré v okolí elektrárne vytvorili peklo na Zemi. Požiar, ktorý vznikol po havárii, začali hasiť miestni odvážni hasiči, ktorí prišli len 12 minút po výbuchu. Všetci sa vystavili obrovskej dávke radiácie, ktorá väčšinu z nich pripravila o život. „Povedala som zdravotnej sestre, že umiera. A ona mi povedala, čo som čakala: že dostal dávku 1 600 röntgenov. Štyristo sú smrteľná dávka. Povedala mi, že sedím vedľa jadrového reaktora,“ opísala Ludmila Ignateková, manželka jedného z hasičov.

Ako uhasiť roztopené jadro reaktora?

Aj keď sa hasičom im podarilo uhasiť okolie, zničený reaktor a jeho horiace jadro uhasiť vodou nedokázali. Tenučký prúd vody, ktorý vyliali, sa pravdepodobne vyparil skôr, ako sa dostal k reaktoru. Súdruhovia z Moskvy sa preto rozhodli pre iné riešenie.

Privolali 80 vrtuľníkov, ktorými za päť dní zhodili na horiaci reaktor päťtisíc ton materiálu, ktorým chceli žeravý reaktor udusiť. Pri záchrannej akcii sa smrteľnému žiareniu vystavili stovky dobrovoľníkov a dnes už môžeme povedať, že úplne zbytočne. Zasypanie horiaceho reaktora totiž vytvorilo ďalší problém.

Čo by spôsobil druhý výbuch

Článok pokračuje na ďalšej strane:

Časť 1 / 4

Už ste čítali?