Neexistuje nič, čo by nedokázal. Nevidiaci chlapček ukazuje ľuďom, ako sa na svet dívať srdcom

Desaťročný Ashton Dunford je od narodenia nevidiaci, ale to mu vôbec nebráni prekonávať všetky limity. Mnohí zdraví ľudia sa v jeho blízkosti cítia zahanbene, keď im až malý chlapec musí ukázať, ako svoj vlastný život bez obmedzení nechávajú len tak ubiehať a nežijú ho naplno.

Rovnaký život ako ostatné deti

Ashton robí úplne všetko, čo aj jeho rovesníci. Nepozná slovo „nedá sa“. Dnes úplne bez zaváhania bicykluje, lyžuje, hrá na klavíri a premýšľa nad svojím budúcim uplatnením. Medzi dráhou morského biológa, spisovateľa či lyžiara sa stále nerozhodol. Za ten čas už stihol navyše účinkovať v detskom zbore, chodí na konkurzy do filmu a má ocenenie za písanie v Braillovom písme.

„Zmenil naše životy a učí všetkých naokolo, že slepota mu nebráni v tom, aby robil v živote to, čo chce,“ hovorí jeho mama Hilda pre The Epoch Times. Obaja rodičia sú na neho nesmierne hrdí. „Chcem, aby vedel, že ho veľmi obdivujem, ako sa pustil do všetkých výziev. Naučil ma, že neexistujú žiadne obmedzenia. Jediné limity si tvoríme sami vo svojej hlave,“ upresňuje.

Problém zbystrili hneď

To, že Ashton nebude, ako jeho rovesníci, si všimli, keď mal dva mesiace. Jeho staršia sestra, ktorá mala štyri roky, ho vystrašila. Ležal na posteli, avšak jeho reakcia na zvuk bola taká, že len zodvihol ručičky nad hlavu. Jeho tvár sa neotáčala a ani neskôr sa nesnažil očami nájsť zdroj zvuku. Považovala to za zvláštne, vyhľadala lekára a odvtedy už malo všetko rýchly spád.

Ashtonovi sa nevyvinuli zrakové nervy a ani niektoré časti v mozgu, ktoré sú pre zrak dôležité. Hilda mala spočiatku pocit, že jej svet sa úplne zrútil. Nič o výchove takéhoto dieťaťa nevedela. Roky sa musela dennodenne učiť od terapeutov, školy, lekárov a zvládla to. Dosiahnuť ciele bežných detí bolo pre Ashtona náročnejšie. Zdvihnúť hlavičku, prevrátiť sa či prvé krôčiky – na všetko potreboval vlastný čas. „Prvé kroky urobil v našej kuchyni, keď mal asi 18 mesiacov. Bolo krásne sledovať, ako kráča z roztiahnutými rukami,“ spomína.

Chce robiť úplne všetko ako zdravé deti

V piatich rokoch sa naučil lyžovať. Rodičia ho zapísali do tábora a jeho výsledkom bolo to, že nielenže brázdi hory na lyžiach, ale naučiť sa lyžovať musela potom aj celá rodina, aby ho na svahu podporili. Ako sedemročný už vedel jazdiť na bicykli. Na začiatku používal iba odrážadlo, ale keď sa dozvedel, že ostatné deti majú pedále, tiež chcel jazdiť na takom. „Svojim deťom vždy hovorím, že sa nemusia báť robiť náročné veci. My im v tom fandíme a podporujeme ich,“ hovorí. Ashton si po každom dosiahnutom úspechu dáva nové a nové ciele. Zajazdí si na skateboarde, zapláva si, nie je nič, čo by si neužíval rovnako, ako aj ostatní členovia rodiny. „Byť jeho mamou ma naučilo zmeniť svoju perspektívu. Na svet sa už miesto očami dívam srdcom,“ dodáva Hilda.