Jubilantka Zuzana Kronerová oslavuje 70. narodeniny. Chcela študovať jazyky, nakoniec išla v šľapajach rodičov
Zuzana Kronerová pochádza zo slávneho hereckého rodu. Jej otcom bol významný slovenský herec Jozef Kroner a matkou herečka Terézie Hurbanová-Kronerová.
Zuzana Kronerová patrí k popredným slovenským herečkám a jej autentické výkony spolu s nezameniteľným hlasom si získali priazeň mnohých divákov. Na otázku TASR, aký prínos vidí vo svojom povolaní odpovedala: "Herectvo je ako každý druh umenia - možnosť komunikovať nejakú tému, vyjadriť sa k tomu, čo sa deje v nás a okolo nás. Samozrejme, herec musí ovládať aj remeslo, teda mať dobrú pamäť, hlas, reč a chuť stále sa zdokonaľovať. Mňa najviac očarúva magnetizmus, ktorý vzniká pri divadelnom predstavení, keď sú spolu v tom istom priestore a čase živí herci so svojím publikom." Obľúbená herečka Zuzana Kronerová má v nedeľu 17. apríla jubilejných 70 rokov.
Divákov baví dodnes
Zuzana Kronerová sa narodila 17. apríla 1952 v Martine do rodiny hercov Jozefa Kronera a Terézie, rodenej Hurbanovej. Pôvodne chcela študovať jazyky alebo dramaturgiu, no napokon sa rozhodla pre herectvo na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Po absolvovaní školy v roku 1974 získala angažmán v Divadle pre deti a mládež (dnes Divadlo Jána Palárika) v Trnave. V rokoch 1979 – 1987 pôsobila na bratislavskej Novej scéne a istý čas bola súčasťou Slovenského národného divadla. Začiatkom 90. rokov minulého storočia sa stala členkou Divadla Astorka Korzo "90 v Bratislave, s ktorým spolupracuje dodnes.
Pod režijným vedením Vladimíra Strniska sa na Novej scéne po boku Milana Kňažka predviedla ako Konstancia (Amadeus, 1982), tragický rozmer svojho herectva zvýraznila ako Varia (Višňový sad, 1984) a diváci si ju môžu pamätať aj ako zamilovanú sedliačku Maturinu z inscenácie Don Juan (1986). Najvýraznejšie postavy, ktoré stvárnila na pôde Astorky sú svojské matky. Despotickú Bernardu Albu zosobnila v predstavení Dom Bernardy Alby (1993), v role Matky v rovnomennej hre J. A. Pitínskeho (1997) presvedčivo a prostredníctvom grotesky zdôraznila tragikomiku stvárňovaného charakteru a za svoj výkon dostala cenu DOSKY (1997).
Výzvou pre herečku bola aj úloha Shirley Valentine (2004) z rovnomennej monodrámy, ktorú pôvodne naštudovala v rámci Divadla Černá labuť. O tejto úlohe prezradila: "Bolo to krásne dobrodružstvo s mojím režisérom číslo jedna Ivanom Balaďom. Mala som možnosť vyskúšať si okrem monológov aj šansónové spievanie a tanečné improvizácie, ohromne ma to bavilo a baví ma to doteraz, lebo túto vtipnú monodrámu Willyho Russella mám stále na repertoári (pozn. red. Štúdio A2 - Nové župné divadlo v Bratislave). A som šťastná, že táto inscenácia dodnes baví aj mojich divákov. Dokonca mi často hovoria, že postavy, o ktorých v hre rozprávam, na javisku priam vidia."
Článok pokračuje na druhej strane: