Buď silný ako vŕba, zdravý ako voda, bohatý ako zem. Takto zvyknú sláviť Veľkú noc na Ukrajine
Viera, rodina, povery a jedlo - to všetkou je pevnou súčasťou ukrajinských tradícií.
Veľká noc je podobne ako u nás aj na Ukrajine hlavným náboženským sviatkom, no zároveň je veľkou kombináciou kresťanských praktík, folklóru aj starodávnych pohanských rituálov. Pozrite sa spolu s nami na to, ako tento sviatok slávia naši východní susedia a dnes už aj mnohí naši skutoční susedia, ktorí kvôli ruskej invázii museli hľadať bezpečný domov aj na Slovensku.
Vŕbová nedeľa a Čistý štvrtok
Na Ukrajine slávia Veľkú noc v inom termíne ako my. Pravoslávna cirkev totiž používa na výpočet Juliánsky kalendár, a preto oslavujú o týždeň neskôr. Prípravy na Veľkú noc pritom začínajú už týždeň pred samotnými sviatkami, a to Vŕbovou nedeľou. Na rozdiel od iných krajín, na Ukrajine oslavu Kristovho vstupu do Jeruzalema nenazývajú Kvetnou nedeľou, ale vŕbovou, pretože svoje domy ozdobujú vŕbami a nie palmovými listami. Po odchode z kostola sa Ukrajinci zvyknú navzájom jemne poklepať požehnanými ratolesťami vŕby. Tento zvyk, známy ako „Božie rany“, má symbolizovať bičovanie Krista, no zároveň je prianím zdravia, bohatstva a šťastia. Poklepávanie vŕbou je obyčajne sprevádzané aj jednoduchou vetou: „Buď silný ako vŕba, zdravý ako voda, bohatý ako zem.“
Na Zelený štvrtok, ktorý nazývajú aj „čistý“ ľudia upratujú nielen svoje domy, ale čistia aj seba - mnohí napríklad odchádzajú na procedúry do kúpeľov. Vo štvrtok by mali byť dokončené už všetky práce, pretože neskôr už nie je povolená žiadna práca. Na Veľký piatok alebo aj „Smutný piatok“ držia Ukrajinci veľmi prísny pôst, kedy nejedia mäso, ale ani mliečne výrobky. V tento deň však pečú tradičný veľkonočný chlieb paska, ktorý je sladký, no podáva sa väčšinou k slaným pokrmom. Kedysi ľudia verili, že vďaka pečeniu pasky zostane celý rok domácnosť pokojná.
V sobotu zase zvyknú zdobiť kraslice, ktoré nazývajú „krašanky“ a „pysanky“. Prvé ozdobené vajce má podľa tradície ostať v domácnosti, pretože podľa povier pomáha pri liečbe chorých, chráni dom pred zlými duchmi a nešťastím. V ukrajinskej kultúre sú vajíčka symbolom zdroja života a jarnej obnovy zeme.
Chrystos Voskres! Voistinu voskrese!
Skutočné slávenie Veľkej noci sa v niektorých rodinách začína v sobotu večer, keď odídu na nočnú bohoslužbu. Väčšina rodín však chodí až na ranné omše, kde im farár požehná veľkonočné košíky, ktoré majú svoj presný obsah. Každá surovina má totiž svoju symboliku.
V nedeľu sa všetci zdravia pozdravom „Chrystos Voskres“, čím si dávajú najavo, že Kristus vstal z mŕtvych. Odpoveďou „Voistinu voskrese“ zase potvrdia, že Kristus naozaj vstal. Po veľkonočnej omši a jedle sa ľudia schádzajú s rodinami a priateľmi doma alebo relaxujú v prírode.
Veľkonočný pondelok je dôležitým najmä pre deti, ktoré navštevujú svojich príbuzných a hovoria im rôzne riekanky, za ktoré dostanú odmenu. Obľúbenou časťou dňa je hra s názvom „bitka vajíčok“, v ktorej hráči klepú vajíčkami a ak sa niekomu rozbije škrupinka, táto osoba vypadáva z hry. Okrem toho majú Ukrajinci tradíciu oblievania podobne ako u nás. Týždeň po Veľkej noci je aj časom na uctenie si pamiatky zosnulých, a preto rodiny nosia na cintoríny košíky s jedlom a drobné darčeky. Predkovia totiž verili, že brána medzi svetom mŕtvych a živých je počas sviatkov otvorená, a tak si mŕtvi môžu prísť po dary, ktoré im doniesla rodina.