Sladké hobby premenila na úspešný biznis. Mladá mamička recept na vydarené podnikanie netají

Autorka zaujímavej sladkosti a majiteľka La Caramely tvrdí, že prvotný nápad nie je kľúčom k úspechu. Poctivý produkt treba zdokonaľovať najviac, ako sa dá. Podnikanie ju tiež naučilo, že si  treba nechať aj poradiť.

Ako dlho sa venuješ svojmu sladkému biznisu?

Cukráreň mám sedem rokov, ale karamelové jabĺčka som už asi rok predtým vyrábala doma. Bola som mamina na materskej a fungovala som presne tak ako iné mamičky podnikateľky, ktoré pečú torty alebo vyrábajú šperky. Mali sme jabĺčok plné chladničky aj vitrínu, ktorú som si medzičasom kúpila. Už sa to bilo s mojou domácnosťou a o jabĺčka bol stále záujem. Vtedy som si povedala, že mám asi naozaj svoj biznis a začala som hľadať pekný priestor pre moju prevádzku.   

Čo si sa za tie roky o biznise ako takom naučila?

Celé podnikanie je pre mňa neustále učenie sa. Úprimne poviem, nečakala som,  že sa môj biznis takto vyvinie. Som vyštudovaná muzikologička. Jabĺčka som začala robiť pre radosť rodiny a priateľov a zrazu som mala prevádzku, administratívu okolo nej. Musela som si urobiť výučný list cukrárky a čeliť ďalším výzvam: ako sa uživiť, tvorba cien, prezentácia, marketing... Teraz spätne si uvedomujem, že je dobré dopriať si čas na prípravu.

Myslíš, keď si robila jabĺčka doma?

Áno, ten prvý rok som nebola pod žiadnym tlakom. Mala som čas vylepšovať receptúru. Asi pol roka som hľadala a skúšala iba ingrediencie, ktoré by som bez výčitiek nechala jesť aj svoje deti. Na Slovensko som priniesla maškrtu, ktorú tu dovtedy nikto neponúkal a experimentovaním som zlepšovala aj postup prípravy. Pri prevádzke som pochopila, že administratívu aj marketing nemôžem ťahať sama, keď chcem mať ešte čas na vyrábanie jabĺčok a byť pri tom aj kreatívna.

Pri hľadaní najlepšej receptúry na originálnu sladkosť si prišla aj na recept, ako úspešne podnikať?

Nedá sa to takto povedať. Recept na úspešné podnikanie si tvorím dodnes. Doba sa rýchlo mení. To, čo fungovalo pred ôsmymi rokmi, je dnes už mimo. Keď som napríklad začínala, dala som na svoj profil na sociálnych sieťach čerstvo vyrobené karamelové jabĺčka a pri dverách vzápätí zazvonilo niekoľko susedov, že si ich chcú kúpiť. Ľudia boli očarení Facebookom a susedské komunity boli silnejšie. Dnes je tých sociálnych sietí veľa a musím uvažovať, akú skupinu ľudí chcem osloviť, pre koho robím jabĺčka a na akú príležitosť. Tiež som zo začiatku nemala e-shop, fungovala som iba na objednávkach. V súčasnosti je e-shop kľúčový. Aj počas pandémie nám zachránil biznis, pretože cukráreň mohla fungovať, ako výdajňa.

Čo bol moment, kedy si si povedala:  "Áno, vybudovala som si biznis, ktorému sa darí,"?

Na to si dobre spomínam. Vlna hrdosti ma zaplavila, keď som dostala email od majiteľky obchodu s delikatesami v Bratislave.  Napísala mi, že mala možnosť ochutnať naše jabĺčka, veľmi jej chutili a prosí si cenovú ponuku s maloobchodnou aj veľkoobchodnou cenou, lebo by ich chcela predávať. Jabĺčka som vtedy stále vyrábala z domu a takéto uznanie ma nesmierne tešilo. Cenovú ponuku som, samozrejme, nemala ani vypracovanú. Toto už neboli kamaráti a susedia, ktorí možno zo slušnosti hovoria, že sú jabĺčka super.

Čo by si poradila tým, ktorí nad svojím malým biznisom ešte len uvažujú? Ako by mali začať?

Moja rada je, že ak má človek svoj projekt alebo niečo, čo rád robí, treba začať v malom. Rozvíjať sa postupne v malých nezáväzných krokoch a zisťovať, ako to funguje. Ak sa aj niečo pokazí, nezrúti sa svet. Keď už mám predstavu, čomu sa chcem venovať, je dobré nechať si poradiť od ľudí, ktorí sa venujú ekonomickým veciam, marketingu a sociálnym sieťam. Aj ja som to na začiatku podcenila a dlho som si robila tieto veci svojpomocne a nie úplne dobre, lebo som im nerozumela.

Myslíš marketing a prezentáciu?

Áno aj. Netreba ísť hneď do veľkej reklamnej firmy a nechať si rozvešať billboardy. Stačí vedieť, čo by pre váš produkt mohlo byť osožné. Tiež som oslovila ľudí, ktorí sa venujú marketingovým stratégiám, sociálnym sieťam a google reklame. Vedia  poradiť aj v rámci veľmi obmedzeného rozpočtu. Správny marketing je minimálne tak dôležitý ako produkt. Ten môže byť naozaj skvelý, no keď ľudia, ktorým by sa páčil, o ňom nevedia, tak je to zbytočné.   

Je drahé získať takúto radu?

Sú ľudia, ktorí si nechajú za ňu zaplatiť veľa. Svoje služby však ponúkajú aj nadšenci ako my, mamičky na materskej.  Marketing študovali, venujú sa mu a živia sa tým, že radia iným. Pomáhajú viacerým značkám a firmám na voľnej nohe. Bavia ich sociálne siete a poznajú ich princípy. Na začiatku vedia dobre poradiť, čo bude fungovať na rozbeh.

Ty si na čom staviaš svoj marketing?

Nemám masívnu propagáciu. Snažím sa budovať si svoju značku a jej dobrý imidž. Veľmi mi záleží na dobrom vzťahu s klientmi a dobrej povesti. Mám zákazníkov, ktorí k nám chodia naozaj osem rokov. Je úžasné, keď mi povedia, že zobrali naše jabĺčka na oslavu do Prešova, a tam nikdy o tom nepočuli. Len sa usmievam, keď nám vzápätí z Prešova prídu objednávky od piatich nových zákazníkov a pýtajú sa, ako si môžu vyzdvihnúť jablká. To dobré sa s tým produktom nesie ďalej.

Do čoho si pri rozbiehaní podnikania ešte investovala?

Do administratívnych náležitostí, otvorenia prevádzky a všetkej tej byrokracie okolo povolení a podobne. Sú to veci, ktoré sa dajú naštudovať, ale vyžaduje si to veľa času.

Dá sa rozbiehať svoj biznis počas materskej dovolenky bez toho, aby to nejako negatívne nepociťovala rodina a deti?

Musím priznať, že ja som podnikanie počas materskej neplánovala. Dcérka mala tri roky a práve sa mi narodil syn. Potrebovala som sa vtedy venovať aj niečomu inému. Niekedy sa úprimne čudujem, ako sa toto podarilo. Bola to úžasná zhoda náhod. Už len to, že  vo vedľajšej dedine sme mali obrovský jablkový sad. Pravdou však je, že si doprajem byť sama so sebou v tichu a počúvam sa.  Myslím si, že každá žena by si mala nájsť taký čas, v ktorom nerieši deti ani manžela, či domácnosť a každodennú rutinu. Ja napríklad vstávam skoro ráno , aby som mala aspoň hodinu na cvičenie a premýšľanie. Prichádzajú mi vtedy na myseľ najlepšie nápady, zapisujem si ich, vnímam iba samú seba.  Aj vďaka tomu sa mi darí rozhodovať sa tak, že nič neľutujem. Podpora a pochopenie rodiny sú tiež potrebné.

Boli momenty, kedy bolo tvoje podnikanie naozaj náročné?

Urobila som si výučný list, to bola škola cez víkendy. Časovo náročná bola prax. Potrebovala som 200 hodín, čo nie je úplne málo. Treba si naozaj starostlivo vybrať, aby to bolo osožné. Potom bolo stresujúce, keď som otvárala e-shop a na výrobu som zostala sama. Sme malá manufaktúra a vypomáhajú nám brigádnici a študenti na odbornej praxi. Vtedy som si uvedomila, že ak človek vyrába niečo ručne, musí si nastaviť svoje pravidlá, aby mohol dodávať poctivý kvalitný produkt.

Chcela si s biznisom niekedy skončiť? Narodilo sa ti ďalšie dieťatko, bola tu pandémia.

Zaujímavé je, že nechcela. Priznávam, že počas pandémie to bolo ťažké. Museli sme načas zavrieť. Boli časy, keď sme boli dokonca v mínuse. Veľa som pracovala a mala som pocit, že sa mi nič nevracia späť. V decembri pred Vianocami zasa býva taký nával práce, že v prevádzke trávim aj noci. Bývalo mi ľúto, že som prišla o dni predvianočnej pohody, ktorú som predtým s deťmi mala.  Pomáha mi však, že od začiatku viem, prečo túto prácu chcem robiť. To "prečo" človeka podrží aj v náročných situáciách.

A prečo to teda robíš?

Robí mi radosť, keď dokážem posielať radosť ďalej. Napĺňa ma, že jabĺčko dostávajú ľudia, ako darček, ktorý ich má potešiť, ktorý je špeciálnym poďakovaním. Doručovala som narodeninové jabĺčka a je to neopísateľný pocit vidieť prekvapenie ľudí a ich úprimnú radosť  z toho, že ich blízky myslel na nich niečím originálnym. Zároveň je to kreatívna práca, mňa baví a ľuďom prináša radosť.

Tvojim deťom chutia jabĺčka?

Veľmi, ale nemajú ich stále. Niekedy si cez víkend jedno rozkrojíme. Na svoj sviatok si tiež vyberajú jabĺčko a ak chcú, tak si ho môžu samé ozdobiť. Zatiaľ sa im neprejedli.

Kedy si ľudia najčastejšie od vás objednávajú  jabĺčka?

Je to vždy po veľkých sviatkoch, kedy ich mnoho ľudí ochutná ako niečo nové a zachutia im. Nebýva to však masívny nával práce. Po tých rokoch, čo karamelové jabĺčka vyrábam, už viem na 80% odhadnúť, koľko asi objednávok príde pred Veľkou nocou, na Valentína a koľko pred Vianocami. Človek sa naučí byť flexibilný.

Chce to odvahu pustiť sa po vyštudovaní vysokej školy do takpovediac „nového odboru“? Nevnímala si zo svojho okolia nechápavé otázky, prečo po vysokoškolskom štúdiu „naháňaš“ výučný list?

Myslím si, že v tomto sa spoločnosť zmenila. Ľudia už menej reagujú štýlom, že čo vymýšľaš. A keby aj, tak úplne bez problémov tomu druhému vysvetlím, že prečo.  Ja som vyštudovala muzikológiu, ale nikdy som muzikológiu, ako vedu nerobila. V čase, keď som mala detičky malé, som sa nemohla venovať ani spievaniu. Pri karamelových jabĺčkach som sa dokázala realizovať  v tvorivosti a vedela som pri tom vypnúť, oddýchnuť si od stereotypu v domácnosti. Teraz, keď sú deti väčšie, venujem sa aj spievaniu, pretože veľmi rada spievam a zostali mi aj jabĺčka.    

Článok bol pripravený v spolupráci s La Caramela.