Kapitán s posádkou ušli z potápajúcej sa výletnej lode, na ktorej boli stovky ľudí. Zachraňoval ich gitarista
Uvedomil si, že tam nikto kvalifikovanejší neostal.
Keď sa luxusná výletná loď Oceanos plavila v roku 1991 okolo pobrežia Južnej Afriky, začala na mori naberať vodu. Zodpovednosť za záchranu stoviek životov pasažierov však neprevzala vyškolená posádka, ale gitarista z miestnej skupiny. Moss Hills si v priebehu večera uvedomil, že ak nezasiahne on, tak nikto.
Čašníci ledva stáli na nohách
Už v priebehu večera si Moss začínal uvedomovať, že búrka, do ktorej sa loď dostala, je silnejšia ako všetky búrky predtým. Obvykle mimoriadne zručným čašníkom padali z rúk naložené tácky. Moss spolu so svojou manželkou Tracy vystupovali na výletných lodiach pravidelne, ale takéto manévre lode ešte nezažili. Na palube sa nachádzalo 581 pasažierov. Kapitán sa napokon rozhodol loď aj s posádkou opustiť a to aj napriek víchrici a niekoľkometrovým vlnám.
Tracy a Moss boli vtedy tridsiatnici, ktorí zábavu pre hostí tvorili zvyčajne pri bazéne. Kvôli počasiu sa ich vystúpenie presunulo dovnútra. Moss si pamätá, ako sa popri hre na gitare snažil udržať rovnováhu. „Búrka bola stále horšia a horšia. Pri večeri sa Tracy rozhodla ísť pre každý prípad zabaliť núdzovú tašku. Odišla a zrazu všetky svetlá zhasli,“ spomína pre BBC Moss Hills. Pokyny od dôstojníkov chýbali. Šiel do salónika skontrolovať nástroje a uvedomil si, že už nepočuje ani zvuk motorov. Boli uprostred noci uprostred oceánu.
Nikto nič nevedel
Svietili len núdzové svetielka. Ľudia začali spontánne prichádzať do salónika a netušili, čo sa deje. Moss schytil gitaru a začal hrať, len aby vytvoril atmosféru, že sa vôbec nič nedeje. Čoskoro si však uvedomili, že loď je naklonená a už sa nevracia do vodorovnej polohy. Moss sa vybral von zistiť, aká je situácia. Všetci tam pobehovali, niektorí už mali záchranné vesty a boli celí premočení. Nikto si ich nevšímal. Pokračoval dole do strojovne, kde už nikto nebol. Bezpečnostné dvere, ktoré mali v prípade núdze zabrániť prelievaniu vody, boli zatvorené. „Znelo to, ako keby za tými dverami striekala veľká voda,“ spomína.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
