Dobré noviny
Prešiel si peklom na Zemi. V pestúnskej rodine ho znásilňovali, stal sa policajtom a bojuje za všetky obete
Simona Gálová
Simona Gálová

Prešiel si peklom na Zemi. V pestúnskej rodine ho znásilňovali, stal sa policajtom a bojuje za všetky obete

Angličan Jon Needham nedokázal o svojom príbehu rozprávať takmer 26 rokov.

Policajt Jon Needham na prvý pohľad vyzerá ako človek, ktorého nič len tak nezničí. Je vysoký, mohutný a pracuje na tých najzávažnejších zločinoch. Pod povrchom sa však skrýva chlapec, ktorému trvalo 45 rokov, kým porozprával svoj príbeh obete znásilnenia. Príbehy tých, ktorí prežili peklo na Zemi, ako on sám, musia byť podľa neho súčasťou riešenia sexuálneho násilia.

Obeťami sú aj rodiny

Jon vyrastal na chudobnom sídlisku v severnom Anglicku, kde už ako malý sníval o lepšom živote. No namiesto toho bol svedkom rozpadu rodiny. Keď mal sedem rokov, policajti prišli po jeho otca, ktorý skončil vo väzení za zločin, o ktorom dodnes nedokáže hovoriť. „Bolo to hrozné. Práve to zničilo našu rodinu. Moja prvá spomienka je na klopanie na dvere a tam boli dvaja policajti. Vošli, v ďalšej minúte mal môj otec putá na rukách a potom bol roky preč. Obeťami zločinu nie sú len ľudia, ktorí boli týraní, okradnutí alebo zranení, sú to aj ich rodiny,“ vysvetlil pre Guardian.

Jeho matka ostala s piatimi deťmi úplne sama a bez peňazí. Netrvalo dlho a duševne ochorela, deti jej odobrali a rozdelili do pestúnskych rodín. Jon vtedy ani len netušil, že v novej rodine nenájde bezpečie a prijatie, ale zažije najtraumatickejšie obdobie, ktoré malo vplyv na celý jeho život.

Jon Needham
Jon Needham Foto: Jon Needham

Peklo na Zemi

Jeho pestúnmi boli starší manželia. Jeho izba bola v zadnej časti domu, no vpredu bola ďalšia izba, kde ho starší chlapec z pestúnskej rodiny znásilňoval takmer každý týždeň po dobu jedného roka. Páchateľ väčšinou vtrhol do miestnosti s plynovou maskou na tvári a s nožom v ruke, čo Jona vyľakalo natoľko, že sa od strachu pomočil. V tom čase nemal nikoho, komu by sa mohol zveriť, myslel si, že by mu aj tak nikto neuveril. Okrem toho sa mu násilník vyhrážal, že ak to niekomu povie, bude s ním koniec.

Podobné momenty Jon zažíval celý rok, až kým jeho otca neprepustili z väzenia a syna si nezobral späť k sebe. „Mali sme matrace, hriankovač, rýchlovarnú kanvicu a prácu. Bolo to vlastne nič, ale pre mňa to bolo všetko. Bolo to lepšie ako pestúnka starostlivosť,“ spomínal Jon, ktorý nasledujúcich dvadsať rokov striedal jednu prácu za druhú a nedokázal sa nikde zaradiť. Každý večer sa mu snívala nočná mora o chlapcovi s plynovou maskou a nožmi - spomienky, kvôli ktorým nedokázal viesť normálny život.

Článok pokračuje na druhej strane:

Časť 1 / 2

Už ste čítali?