Poľský lekár obetoval pre deti zo sirotinca vlastný život. Jeho 10 rodičovských prikázaní platí dodnes
Janusz Korczak žiadal už na začiatku minulého storočia pre deti právo na úctu a rešpekt. Tento humanista bol pre deti ochotný riskovať všetko.
Janusz Korczak bol známym poľským lekárom, spisovateľom aj pedagógom, ktorý viedol židovský sirotinec vo Varšave. Korczak sa zapísal do histórie najmä vďaka svojej nadľudskej odvahe. Počas druhej svetovej vojny opakovane odmietol bezpečné útočisko a zostal so svojimi sirotami aj vtedy, keď ich deportovali na istú smrť.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/PrzemysleniaPL/photos/a.234669983564328/1570554343309212/
Deti nemal, no miloval ich
Janusz Korczak sa narodil koncom 70. rokov 19. storočia v asimilovanej poľskej židovskej rodine vo Varšave. Jeho skutočné meno však bolo Henryk Goldszmit, ale pseudonym „Janasz Korczak“ použil v súťaži spisovateľov a neskôr sa táto prezývka stala jeho vlastným menom. Korczak celé detstvo od otca počúval, že je hlúpy, lenivý a príliš citlivý. Jeho matku zase prekvapovalo, že nemal žiadne „veľké“ ambície. Bolo mu jedno, čo má oblečené, čo zje, chcel sa len hrať s ostatnými deťmi. Jeho najlepším spojencom bola babička Emília, ktorá verila v to, že raz bude veľkou osobnosťou. Jeho snom bolo už od detstva ničiť vplyv peňazí, chudobu aj bohatstvo.
Po smrti otca, významného právnika, sa stal Janusz jediným živiteľom svojej rodiny. Zarábal si ako lektor detí, ktoré pochádzali z rôznych sociálnych vrstiev. Už v tom čase sa prejavil jeho veľký pedagogický talent – dokázal k študentom pristupovať osobito, zaujať ich tak, aby sa medzi nimi vytvorili špeciálne puto.
„Zatiaľ nemám svoje vlastné deti, ale už ich milujem,“ spomínal na to obdobie vo svojich denníkoch. Popritom začal študovať medicínu a ako inak, zameral sa na pediatriu. „Nie je povinnosťou môjho okolia pomáhať mi, ale ja sám som povinný starať sa o svet,“ opisoval svoje myšlienky v knihe Child of the Drawing Room.
Aj dieťa má svoje práva
Práve v detskej nemocnici nadobudol presvedčenie, že nedostatok porozumenia detí dospelými často vedie nielen k utrpeniu v detstve, ktoré sám zažíval, ale aj k detským chorobám. Svoje myšlienky vydal v knihách, vďaka ktorým sa stal nielen významným spisovateľom, ale aj vyhľadávaným pediatrom. Chudobné rodiny ošetroval vždy zadarmo, tie bohatšie si za jeho služby museli priplatiť.
Peniaze ďalej investoval do vzdelávania, za ktorým cestoval do Berlína, Paríža aj Londýna, kde prvýkrát videl, ako sa majú viesť detské domovy. Práve to ho inšpirovalo k tomu, aby on sám v Poľsku otvoril sirotinec pre židovské deti. Sirotinec pod názvom „Náš dom“ viedol na základe vlastne filozofie výchovy mládeže – každé dieťa malo mať povinnosti a práva, no každé z nich bolo vedené aj k zodpovednosti za svoje vlastné správanie.
Detská republika
V sirotinci pracoval aj 18 hodín denne a deťom chcel dať do života všetko. V tom čase ani len netušil, že by za ne položil aj vlastný život.
Článok pokračuje na druhej strane:
