Chlapci z Petržalky sa sami vydali na dobrodružnú cestu do Afriky. Dopadla úplne inak, ako predpokladali
Obaja tínedžeri milovali dobrodružné knihy, ktoré ich inšpirovali.
Keď sme mladí, radi snívame. Podobne na tom boli v 30. rokoch minulého storočia aj dvaja 17-roční mladíci z Petržalky, ktorí natoľko milovali dobrodružné romány, že sa pokúsili sami uskutočniť dobrodružnú cestu do Afriky. Chceli sa tam dostať loďou po Dunaji. Nedopadlo to celkom podľa ich predstáv a na konci ich cesty neboli domorodé kmene, ale nahnevaní policajti.
Leto nechceli preležať na pláži
Bolo leto 1931 a mladíci ho nechceli preležať na brehu Dunaja. Vymysleli naoko skvelý plán. Ako informujú Bratislavské noviny mladíci si aj vďaka svojej záľube v literatúre a kinematografii vysnívali, že vstúpia do cudzineckej légie, ktorá v tom čase sídlila v Alžírsku. Hoci tušili, že dostať sa na druhý kontinent nebude vôbec jednoduché, zaobstarali si mapu a pustili sa do poctivého plánovania. Po chvíli študovania terénu prišli k záveru, že pri ich letnom dobrodružstve im najlepšie pomôže Dunaj, vďaka ktorému sa ľahko dostanú až do cieľovej destinácie.
Po nákupe potravín a vhodného oblečenia sa ukázalo, že im chýba to najdôležitejšie - loď. Vo svojej rodnej Petržalke si preto vyhliadli jednu z lodiek, ktoré pre veslárske kluby a rybárov vyrábala firma pána Jána Ammera, a v noci zo 7. na 8. júla 1931 sa pod rúškom tmy vydali na utajenú plavbu po Dunaji.
Keďže o výpožičke loďky majiteľ nemal ani najmenšie tušenie, už počas nasledujúceho rána sa bratislavská polícia začala na podnet nahnevaného podnikateľa zaoberať jej krádežou. Mladí dobrodruhovia boli v tom čase však dávno v Maďarsku, míňali Budapešť, takže pátranie neprinášalo žiaden úspech.
Od dobrodruhov až po stroskotancov
Mladíci pokračovali k svojmu cieľu. Ako kritická sa však ukázala už tretia noc na Dunaji. Oboch opantala únava a hoci sa dohodli, že jeden z nich bude bdieť a dávať pozor, obaja zaspali. Namiesto radosti zo splneného sna o Afrike sa z nich po tom, ako ich loďku prevrátili vlny z parníka, ktorý plával práve oproti, stali stroskotanci. Na breh našťastie doplávali.
Hoci sa pre silnejúce obavy zo zatknutia ešte dva týždne potĺkali po Maďarsku, pre nedostatok jedla sa predsa len museli pokúsiť o návrat do rodnej Petržalky. Ten im však taktiež nevyšiel podľa plánov a oboch chytili. Skončili pred súdom pre mladistvých. Súd napokon uznal ich vinu za nerozvážnu krádež loďky, a tak museli v rámci svojich možností škodu Jánovi Ammerovi nahradiť. To, či škodu napokon splatili, známe nie je, no na svoju dobrodružnú výpravu rozhodne nikdy nezabudli.
