Pred vojnou ušla aj pani Sloboda. Medzi novými kolegami v Košiciach rozdáva úsmevy a učí sa slovensky

42-ročná sympatická Ukrajinka sa tešila na novú životnú etapu. Krátko pred vypuknutím vojny si hľadala prácu. Doma zostala, aby sa mohla starať o chorú tetu. „Zamestnanie som si začala hľadať po tetinej smrti. Ráno som sa pripravovala na pohovory alebo som hľadala ponuky na internete,“ hovorí o svojej rutine Liudmyla. Vtedy ešte nikto na Ukrajine netušil, ako dramaticky sa im o pár týždňov zmenia životy.

Rozhodnutie urýchlili výbuchy v susedstve

Niekedy vypomáhala manželovi Alexandrovi, ktorý pracoval v tlačiarenskom priemysle. Má tiež niekoľkoročnú prax ako predavačka. Do roku 2020 pracovala v jednej z kyjevských pobočiek Billy. Rakúsky reťazec sa pred necelými dvoma rokmi z Ukrajiny stiahol. „Neplánovala som z Kyjeva odísť, keď začala invázia,“ spomína Liudmyla, „To sa zmenilo v momente, keď sme zo susednej štvrte počuli výbuchy. Ochromilo nás to. Vtedy sa manžel na mňa pozrel a povedal, že musíme odísť.“ Liudmylu manžel a dospelá dcéra Alla odprevadili k sestre na Slovensko.

Manžel sa pre brannú povinnosť musel vrátiť späť na Ukrajinu. Dcéra odišla s ním. Už pred náhlym odchodom na Slovensko Liudmyla vedela, že nechce byť nikomu na príťaž. „Skúsila som šťastie u bývalého zamestnávateľa,“ vysvetľuje Liudmyla, ako sa dostala do Billy v košickom Auparku: „Písala som si s bývalými kolegami a napísala som aj vedeniu, či by bola možnosť nastúpiť na voľnú pozíciu na Slovensku, keď prepukla vojna. Odpovedali mi, že samozrejme. Billa svojich zamestnancov neopúšťa.“ Keď sa Liudmyle začala črtať práca, kývla na naliehanie manžela, aby vojnu prečkala v bezpečí u príbuzných na Slovensku.

Ako zamestnať Ukrajinca?

Zamestnávanie vojnových utečencov z Ukrajiny výrazne uľahčuje vládou schválený štatút dočasného útočiska. Ak Ukrajinci oň požiadajú na cudzineckej polícii, získajú na počkanie doklad o tolerovanom pobyte s označením odídenec. Zamestnávateľ  môže zamestnanca s týmto statusom zamestnať bez povolenia na zamestnanie. To bežne potrebuje pre zamestnancov z krajín mimo Európskej únie. Nepotrebuje ani potvrdenie z Úradu práce. Odídencov z Ukrajiny je možné zamestnávať na pracovnú zmluvu alebo formou dohody.  Zamestnávateľ  začiatok aj koniec pracovného pomeru s odídencom z Ukrajiny prihlasuje formou informačnej karty na príslušnom úrade práce. Do sociálnej poisťovne ho prihlasuje prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby. Ak nový zamestnanec, občan Ukrajiny, nemá pridelené rodné číslo, sociálna poisťovňa mu vygeneruje identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia. 

V novej práci

„Úplne prvý deň bol hektický. Takmer vôbec sme si nerozumeli. Komunikovali sme, ako sa hovorí, rukami aj nohami,“ spomína 35-ročná Ľubica Kováčová, ktorá Liudmylu zaúča do práce na svojom úseku, „V zázemí pripravujeme zeleninové šaláty, bagety. Vyrábame aj žemle a pizzu. Čerstvé výrobky potom vynášame do vitrín.“ Slovenská kolegyňa si novú posilu pochvaľuje. Všimla si Liudmylinu snahu naučiť sa jazyk a odviesť dobrú prácu. „Prvé dni sme veľa používali google prekladač v mobile, ale iba na jednoduché myšlienky. Zistili sme, že pri dlhších vetách prekladá hlúposti,“ vysvetľuje prekonávanie jazykovej bariéry Ľubica. Jej kolegyňa z Ukrajiny sa začala učiť po slovensky cez  aplikáciu a prihlásila sa do jazykovej školy. Učí sa veľa aj od svojej sestry, ktorá na Slovenku žije dlhšie a hovorí plynule slovensky. „Už neťukáme vety do prekladača. Iba výnimočne nejaké kľúčové slovo. Liudmyla ma pozorne počúva a opakuje si všetko. Prakticky sme sa dokázali dohovoriť po pár dňoch. Je veľmi šikovná a hneď jej išla od ruky aj práca.“

Psychologička Marcela Gatciová vysvetľuje, čo prináša pracovná príležitosť do životov vojnových utečencov, ktorí prišli o istoty a vyhliadky do budúcnosti: „Aj dočasná práca je pre nich výrazný stabilizačný prvok. Výskumy ukazujú, že ľudia, ktorí sú sociálne začlenení a majú aj v náročných životných situáciách sociálnu oporu, sú schopní sa s touto situáciou lepšie vysporiadať.“  Ukrajinská posila v košickej prevádzke priznáva, že pracovné procesy sú iné. Zároveň však práve vďaka skúsenostiam rozumie princípom práce a zdá sa, že ju aj baví. „Na Liudmyle veľmi vidno vďačnosť. Veľmi si váži, že tu mohla prísť pracovať. Tiež je plná chuti učiť sa nové veci,“ všíma si kolegyňu Ľubica Kováčová.

Slováci sú skvelí kolegovia

Zrejme vďaka otvorenej povahe a ochote si pani Liudmyla „sadla“ aj s ďalšími slovenskými kolegami. „Myslím si, že okrem mňa si Liudmylu obľúbil celý kolektív. Chodievame spolu na obedy a prestávky, aby nebola sama a spoznala sa aj s ďalšími kolegami. Liudmyla dokáže žartovať aj s nimi. Hoci najlepšie si rozumieme mi dve, lebo trávime veľa času spolu,“ vysvetľuje atmosféru v práci Ľubica. Psychologička Marcela Gatciová radí, ako na pracovisku s kolegom prelomiť ľady: „Skúsme si spomenúť, aký je to pocit pre nás samých, keď sa učíme niečo nové (činnosť alebo aj reč) a necítime sa v tom sebaisto. Cez tento pocit sa vieme vcítiť  aj do situácie toho druhého a možno prebudíme porozumenie a trpezlivosť v nás samých, ak ju treba.“ Psychologička tiež odporúča empatiu a načúvanie. Mali by sme sa vyhnúť hodnoteniu a tiež škatuľkovaniu. „Nechajte na danom človeku, koľko chce zo svojho príbehu zdieľať,“ dáva dobre mienené rady psychologička Marcela Gatciova tým, ktorí v týchto dňoch začali pracovať s kolegom z Ukrajiny. Pani Liudmyla v prevádzke v centre Košíc zrejme narazila na správnu partiu ľudí: „V práci mi veľmi pomáha kolegynka, ktorá ma zaúča. Dojíma ma, že Slováci nás Ukrajincov prijali ako vlastných. Aj kolektív v práci je skvelý. Necítim, že by ma vnímali ako cudzinku, za čo som im všetkým veľmi vďačná.“

Napriek vážnym okolnostiam sa zasmejú

Ľubica, ktorej zverili pani Liudmylu, hovorí, ako si svoju zverenkyňu obľúbila: „Liudmyla má môj obdiv, ako to všetko zvláda. Je tu sama bez rodiny, napriek tomu sa neľutuje. Myslela som, že aj kvôli tomu, čo sa deje na Ukrajine bude utiahnutá a zakríknutá. Je z nej však príjemná spoločníčka.“ Obe dievčatá spolu trávia najmä ranné zmeny. Liudmyla je v kontakte so svojou rodinou na Ukrajine a v práci sa niekedy sama rozhovorí, ako to v jej meste teraz vyzerá. „Veľa sa spolu v práci nasmejeme, zároveň mi Liudmyla niekedy povie, aká hrozná situácia je  v Kyjeve. Nechcem sa veľa vypytovať, skôr počúvam, ak mi chce niečo povedať. Veď dennodenne vidíme v správach, čo sa tam deje,“ vysvetľuje Ľubica Kováčová a priznáva, že zrejme aj vďaka ukrajinskej kolegyni vníma situáciu u našich východných susedov osobnejšie.

Zo spoločného času v práci sa však obe tešia a vedia si ho spríjemniť klebetením a jazykové rozdiely sa im už neraz postarali o vtipné situácie. „Raz sme sa rozprávali, čo si dáme na obed. Liudmyla mi hovorí, že veď pôjdeme k vitríne a pohľadáme. Namiesto slovenského slova použila výraz z ruštiny, ktorým sa u nás vulgárne označuje niečo úplne iné ako hľadanie.... Človek sa najskôr zasekne a potom sa na tom schuti smeje dlhý čas,“ hovorí s úsmevom Ľubica Kováčová.

Článok bol pripravený v spolupráci so spoločnosťou BILLA Slovensko.