Pred vojnou ušla aj pani Sloboda. Medzi novými kolegami v Košiciach rozdáva úsmevy a učí sa slovensky
Silvia Mabena
Silvia Mabena

Pred vojnou ušla aj pani Sloboda. Medzi novými kolegami v Košiciach rozdáva úsmevy a učí sa slovensky

Priezvisko útlej Ukrajinky je veľavravné. Liudmyla Sloboda žila s rodinou a psíkom Arčim v Kyjeve. Odišla na naliehanie manžela. Zázemie jej ponúkol reťazec Billa v Košiciach. Toto je dobré vedieť, ak ponúkate pracovné miesto utečencom z Ukrajiny.

Liudmyla Sloboda pred pár týždňami ešte netušila, že táto jar bude v Kyjeve, v ktorom žila, vyzerať úplne inak ako po iné roky. — Foto: L. Sloboda, Pexels/A. Usčinayj

42-ročná sympatická Ukrajinka sa tešila na novú životnú etapu. Krátko pred vypuknutím vojny si hľadala prácu. Doma zostala, aby sa mohla starať o chorú tetu. „Zamestnanie som si začala hľadať po tetinej smrti. Ráno som sa pripravovala na pohovory alebo som hľadala ponuky na internete,“ hovorí o svojej rutine Liudmyla. Vtedy ešte nikto na Ukrajine netušil, ako dramaticky sa im o pár týždňov zmenia životy.

Rozhodnutie urýchlili výbuchy v susedstve

Niekedy vypomáhala manželovi Alexandrovi, ktorý pracoval v tlačiarenskom priemysle. Má tiež niekoľkoročnú prax ako predavačka. Do roku 2020 pracovala v jednej z kyjevských pobočiek Billy. Rakúsky reťazec sa pred necelými dvoma rokmi z Ukrajiny stiahol. „Neplánovala som z Kyjeva odísť, keď začala invázia,“ spomína Liudmyla, „To sa zmenilo v momente, keď sme zo susednej štvrte počuli výbuchy. Ochromilo nás to. Vtedy sa manžel na mňa pozrel a povedal, že musíme odísť.“ Liudmylu manžel a dospelá dcéra Alla odprevadili k sestre na Slovensko.

Liudmyla so svojimi drahými, s dcérou Allou, malým synovcom, manželom Alexandrom a štvornohým spoločníkom Arčim. Všetci okrem nej zostali na Ukrajine. Foto: L. Sloboda

Manžel sa pre brannú povinnosť musel vrátiť späť na Ukrajinu. Dcéra odišla s ním. Už pred náhlym odchodom na Slovensko Liudmyla vedela, že nechce byť nikomu na príťaž. „Skúsila som šťastie u bývalého zamestnávateľa,“ vysvetľuje Liudmyla, ako sa dostala do Billy v košickom Auparku: „Písala som si s bývalými kolegami a napísala som aj vedeniu, či by bola možnosť nastúpiť na voľnú pozíciu na Slovensku, keď prepukla vojna. Odpovedali mi, že samozrejme. Billa svojich zamestnancov neopúšťa.“ Keď sa Liudmyle začala črtať práca, kývla na naliehanie manžela, aby vojnu prečkala v bezpečí u príbuzných na Slovensku.

„Je temperamentná a také zlaté dievča. Som rada, že prišla. Je to dobrá zmena aj pre nás. Páči sa mi, ako sa dokázala všetkým príkoriam postaviť. Neopúšťa sa a snaží sa postarať o seba,“ hovorí o svojej ukrajinskej kolegyni Ľubica Kováčová Foto: L. Kováčová

Ako zamestnať Ukrajinca?

Zamestnávanie vojnových utečencov z Ukrajiny výrazne uľahčuje vládou schválený štatút dočasného útočiska. Ak Ukrajinci oň požiadajú na cudzineckej polícii, získajú na počkanie doklad o tolerovanom pobyte s označením odídenec. Zamestnávateľ  môže zamestnanca s týmto statusom zamestnať bez povolenia na zamestnanie. To bežne potrebuje pre zamestnancov z krajín mimo Európskej únie. Nepotrebuje ani potvrdenie z Úradu práce. Odídencov z Ukrajiny je možné zamestnávať na pracovnú zmluvu alebo formou dohody.  Zamestnávateľ  začiatok aj koniec pracovného pomeru s odídencom z Ukrajiny prihlasuje formou informačnej karty na príslušnom úrade práce. Do sociálnej poisťovne ho prihlasuje prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby. Ak nový zamestnanec, občan Ukrajiny, nemá pridelené rodné číslo, sociálna poisťovňa mu vygeneruje identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia

Na portáli Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR je zverejnených viac ako 80 000 voľných pracovných miest od takmer 7000 zamestnávateľov. Foto: Pexels/Canva studio, A. Piacquadio

V novej práci

„Úplne prvý deň bol hektický. Takmer vôbec sme si nerozumeli. Komunikovali sme, ako sa hovorí, rukami aj nohami,“ spomína 35-ročná Ľubica Kováčová, ktorá Liudmylu zaúča do práce na svojom úseku, „V zázemí pripravujeme zeleninové šaláty, bagety. Vyrábame aj žemle a pizzu. Čerstvé výrobky potom vynášame do vitrín.“ Slovenská kolegyňa si novú posilu pochvaľuje. Všimla si Liudmylinu snahu naučiť sa jazyk a odviesť dobrú prácu. „Prvé dni sme veľa používali google prekladač v mobile, ale iba na jednoduché myšlienky. Zistili sme, že pri dlhších vetách prekladá hlúposti,“ vysvetľuje prekonávanie jazykovej bariéry Ľubica. Jej kolegyňa z Ukrajiny sa začala učiť po slovensky cez  aplikáciu a prihlásila sa do jazykovej školy. Učí sa veľa aj od svojej sestry, ktorá na Slovenku žije dlhšie a hovorí plynule slovensky. „Už neťukáme vety do prekladača. Iba výnimočne nejaké kľúčové slovo. Liudmyla ma pozorne počúva a opakuje si všetko. Prakticky sme sa dokázali dohovoriť po pár dňoch. Je veľmi šikovná a hneď jej išla od ruky aj práca.“

Manžel Alexander zostal brániť vlasť. Liudmylu presvedčil, aby prečkala vojnu v bezpečí. Foto: L. Sloboda

Psychologička Marcela Gatciová vysvetľuje, čo prináša pracovná príležitosť do životov vojnových utečencov, ktorí prišli o istoty a vyhliadky do budúcnosti: „Aj dočasná práca je pre nich výrazný stabilizačný prvok. Výskumy ukazujú, že ľudia, ktorí sú sociálne začlenení a majú aj v náročných životných situáciách sociálnu oporu, sú schopní sa s touto situáciou lepšie vysporiadať.“  Ukrajinská posila v košickej prevádzke priznáva, že pracovné procesy sú iné. Zároveň však práve vďaka skúsenostiam rozumie princípom práce a zdá sa, že ju aj baví. „Na Liudmyle veľmi vidno vďačnosť. Veľmi si váži, že tu mohla prísť pracovať. Tiež je plná chuti učiť sa nové veci,“ všíma si kolegyňu Ľubica Kováčová.

Na Slovensku žije pani Liudmyla Sloboda u príbuzných, ktorí hovoria veľmi dobre po slovensky. Synovec jej napríklad pomáhal vybavovať úradné veci a prekladal jej. Foto: L. Sloboda

Rady zamestnávateľom

Zamestnávatelia utečencov z Ukrajiny by mali zohľadňovať jazykovú bariéru a ich adaptáciu, upozorňuje psychologička Marcela Gatciová: „Ideálne je, ak si zamestnávateľ pripraví popis práce aj v jazyku, ktorému zamestnanec z Ukrajiny rozumie. Prípadne nájde prekladateľa.“  Psychologička si myslí, že mnohí zamestnanci budú mať silnú motiváciu naučiť sa slovenský jazyk a nepotrvá im to ani dlho. Silné emócie a rozrušenie z prežitého traumatického zážitku ľudia nedokážu v krátkom čase spracovať. Psychologička Gatciová odporúča, aby aj tento fakt zamestnávatelia brali do úvahy: „Ak to kapacita dovoľuje, je dobré, určiť niekoho z pracovného tímu novému kolegovi na výpomoc, prípadne mať pripravený kontakt na organizáciu, ktorá v takýchto situáciách poskytuje odbornú pomoc alebo poradenstvo.“ Psychologička Gatciová zamestnávateľov a kolegov ukrajinských utečencov pobáda k trpezlivosti: „Motivuje, ak dokážeme vyzdvihnúť silné stránky človeka. Poukážeme na to, čo všetko robí dobre, čo sa už naučil, kde vnímame posun – jednoducho ho povzbudíme.“

„Vyhýbajme sa všetečnému vypytovaniu a politickým komentárom. Radšej vyčkajme, kým kolega začne sám komunikovať,“ radí psychologička Marcela Gatciová. Foto: Pexels/K. Godowski, A. Usčinayj

Slováci sú skvelí kolegovia

Zrejme vďaka otvorenej povahe a ochote si pani Liudmyla „sadla“ aj s ďalšími slovenskými kolegami. „Myslím si, že okrem mňa si Liudmylu obľúbil celý kolektív. Chodievame spolu na obedy a prestávky, aby nebola sama a spoznala sa aj s ďalšími kolegami. Liudmyla dokáže žartovať aj s nimi. Hoci najlepšie si rozumieme mi dve, lebo trávime veľa času spolu,“ vysvetľuje atmosféru v práci Ľubica. Psychologička Marcela Gatciová radí, ako na pracovisku s kolegom prelomiť ľady: „Skúsme si spomenúť, aký je to pocit pre nás samých, keď sa učíme niečo nové (činnosť alebo aj reč) a necítime sa v tom sebaisto. Cez tento pocit sa vieme vcítiť  aj do situácie toho druhého a možno prebudíme porozumenie a trpezlivosť v nás samých, ak ju treba.“ Psychologička tiež odporúča empatiu a načúvanie. Mali by sme sa vyhnúť hodnoteniu a tiež škatuľkovaniu. „Nechajte na danom človeku, koľko chce zo svojho príbehu zdieľať,“ dáva dobre mienené rady psychologička Marcela Gatciova tým, ktorí v týchto dňoch začali pracovať s kolegom z Ukrajiny. Pani Liudmyla v prevádzke v centre Košíc zrejme narazila na správnu partiu ľudí: „V práci mi veľmi pomáha kolegynka, ktorá ma zaúča. Dojíma ma, že Slováci nás Ukrajincov prijali ako vlastných. Aj kolektív v práci je skvelý. Necítim, že by ma vnímali ako cudzinku, za čo som im všetkým veľmi vďačná.“

Liudmyla Sloboda pripravuje zeleninové šaláty. Časom by chcela predávať za pultom a komunikovať so zákazníkmi v plynulej slovenčine. Foto: L. Sloboda

Každý pomáha, ako vie

Na Slovensku sa po prepuknutí vojnového konfliktu na Ukrajine a spustení utečeneckej vlny ľudia prekvapivo rýchlo zmobilizovali k pomoci. Zrejme už viacerí z nás nakupovali potraviny, zdravotnícke a hygienické potreby, aby ich odniesli do zbierky niektorej z vyhlásených charít. Mnohí ochotne ponúkajú svoj čas ako dobrovoľníci pri triedení darov alebo dokonca na hraniciach. Dá sa pritom pomáhať naozaj adresne. Napríklad Billa na pomoc utekajúcim matkám s deťmi zriadila v spolupráci s organizáciou Človek v ohrození finančnú zbierku. Zákazník pri pokladni v ktorejkoľvek predajni môže prispieť sumou  1€, 2€ alebo 5€. Podobné zbierky organizujú aj banky a viaceré neziskové organizácie.

Pre vojnový konflikt na Ukrajine prišli na Slovensko desaťtisíce utečencov. Foto: Pexels/Matti 11, A. Usčinayj

Napriek vážnym okolnostiam sa zasmejú

Ľubica, ktorej zverili pani Liudmylu, hovorí, ako si svoju zverenkyňu obľúbila: „Liudmyla má môj obdiv, ako to všetko zvláda. Je tu sama bez rodiny, napriek tomu sa neľutuje. Myslela som, že aj kvôli tomu, čo sa deje na Ukrajine bude utiahnutá a zakríknutá. Je z nej však príjemná spoločníčka.“ Obe dievčatá spolu trávia najmä ranné zmeny. Liudmyla je v kontakte so svojou rodinou na Ukrajine a v práci sa niekedy sama rozhovorí, ako to v jej meste teraz vyzerá. „Veľa sa spolu v práci nasmejeme, zároveň mi Liudmyla niekedy povie, aká hrozná situácia je  v Kyjeve. Nechcem sa veľa vypytovať, skôr počúvam, ak mi chce niečo povedať. Veď dennodenne vidíme v správach, čo sa tam deje,“ vysvetľuje Ľubica Kováčová a priznáva, že zrejme aj vďaka ukrajinskej kolegyni vníma situáciu u našich východných susedov osobnejšie.

Ľubica a Liudmyla nie sú vekovo úplne rovesníčky, ale porozumeli si okrem jazyka aj ľudsky.. Foto: L. Kováčová

Zo spoločného času v práci sa však obe tešia a vedia si ho spríjemniť klebetením a jazykové rozdiely sa im už neraz postarali o vtipné situácie. „Raz sme sa rozprávali, čo si dáme na obed. Liudmyla mi hovorí, že veď pôjdeme k vitríne a pohľadáme. Namiesto slovenského slova použila výraz z ruštiny, ktorým sa u nás vulgárne označuje niečo úplne iné ako hľadanie.... Človek sa najskôr zasekne a potom sa na tom schuti smeje dlhý čas,“ hovorí s úsmevom Ľubica Kováčová.

Článok bol pripravený v spolupráci so spoločnosťou BILLA Slovensko.

Už ste čítali?

Jusufova rodina zmenila Šamorín na hlavné mesto zmrzliny: Práškové…

Vraví sa, že Juhoslovania sú všade. Niektorí Šamorínčania…

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Aj keď je úplne nevidiaca, učí na strednej škole: Študenti sa…

Odmalička snívala o tom, že sa bude predvádzať na javisku. Košičanka…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…