Klaviristka Yaara Tal sa vracia domov do Košíc. Z Osvienčimu a Pochodu smrti sa vrátila len jej mama
Andrea Petrovčinová
Andrea Petrovčinová

Klaviristka Yaara Tal sa vracia domov do Košíc. Z Osvienčimu a Pochodu smrti sa vrátila len jej mama

Prerozprávaný príbeh rodiny Ungarovcov, doplnený o Yaarine spomienky, odkrýva jeden z mnohých podobných výpovedí židovských rodín československého holokaustu.

Modreli jej prsty po zvyšok života

Miriam prežila Osvienčim pravdepodobne vďaka vzdelaniu. V tábore ju zamestnali ako sekretárku pre administratívne práce. Chodievala tiež do továrne na ihly a kov. Na sekretariáte pracovala s dátami, ktoré boli z tábora posielané do Nemecka – bola teda pravdepodobne svedkom množstva informácií a čísel toho, čo sa v tábore dialo. Keď sa v januári 1945 blížili osloboditelia, SS-áci zajatcov vyhnali na Pochod smrti. Miriam prežila aj tieto drsné podmienky, kedy museli všetci pochodovať v snehu a každého, kto len na chvíľu nevládal alebo zastavil, bez milosti zastrelili.

„Po celý zvyšok života, ktorý strávila v Izraeli, mrzla, len keď sa trochu ochladilo. Modreli jej prsty na rukách a nohách, aj keď nebola skutočná zima. Bolo to poznačenie z minulosti z extrémnych podmienok z Pochodu smrti. Raz mi povedala, že pri krátkej prestávke počas pochodu jej akýsi dedinčania darovali kúsok jablka – čo bolo prísne zakázané. V tom momente jej napadlo: ‚Ach, koľko vitamínov teraz príjme moje telo, po tom všetkom čase v tábore!" Dokážete si niečo také vôbec predstaviť?

Miriam a Fanny
Miriam a Fanny Foto: Yaara Tal

Do Izraela si vzali Freudov Výklad snov

Tento príbeh je poskladaný z toho mála informácií, ktoré sa Yaare o živote svojich predkov podarilo zistiť alebo vypočuť si. Aj keď sa nikdy nepýtala. Nie je plný detailov, presných informácií, dátumov, ani mien. Za nejasnosťami je však celkom jasná a pochopiteľná odpoveď: nepýtať sa, nechcieť sa pýtať, neublížiť tým, ktorí si vytrpeli absurdno, úplne nezlučitelné s ľudskosťou. Analogicky takto odkazuje aj na nový život, ktorý jej rodičov čakal po opätovnom stretnutí a v novom, vysnenom izraelskom štáte.

„Z bodegy/pekárne, kde sa v podstate začal môj život, sa po vojnových zážitkoch moji rodičia vrátili späť do Košíc. Myslím si, že mama stále dúfala, že v Košiciach nájde Fanny. Nevidela predsa na vlastné oči dôkaz jej smrti. Samozrejme sa tak nestalo. Aj keď môj otec nebol v koncentračnom tábore, ale pravdepodobne v maďarskom prápore, unikol z neho tesne predtým, než sa aj v ňom začalo s vyhladzovaním. Neskôr až do konca vojny slúžil s partizánmi a zrejme aj v československej armáde. V Košiciach sa s Miriam stretli obaja osamelí a krátko na to sa zosobášili v Prahe. Môj brat sa narodil ešte v Tepliciach – odtiaľ putovali cez celú Európu do novozriadeného Izraelského štátu pre Židov, kde ich čakal nový začiatok.

Rodičia si z Košíc nepriniesli len bolesť a utrpenie holokaustu. Prišli so vzdelaním, schopnosťou plynule sa vyjadrovať v niekoľkých jazykoch, prebiť sa akoukoľvek situáciou a vážiť si život so všetkým, čo prináša. Z Československa si do nového izraelského bytu priniesli Freudov Výklad snov i knihy od Korolenka a Makarenka. Ani jeden nemal univerzitné vzdelanie a ani neviem, či sa im podarilo dokončiť strednú školu. Ich predvojnové učenie však bolo na vysokej úrovni a životom sa vedeli hýbať s vynikajúcou schopnosťou chápať súvislosti.

Miriam a manžel Itzák Itzu (Hynek)
Miriam a manžel Itzák Itzu (Hynek) Foto: Yaara Tal

V Izraeli smútok nebude zastierať oči a brániť na ceste k úspechu

Novovzniknutý štát privítal v roku 1947 občanov z krajín celého sveta. Ideologické nastavenie pre znovuzrodených Izraelčanov znamenalo zahodiť utrpenie, hrôzy minulosti a holokaustu, sentiment, zraniteľnosť a všetky známky zjavnej bolesti. Hlavným poslaním sa stalo žiť pre sny a ciele a zdôrazňovať vlastnú silu. Objavovať možnosti sveta, byť odvážny/a a môcť dokázať všetko, čo si človek v novom svete zaumieni.

„Títo ľudia nemohli žiť v Izraeli svoju európsku minulosť. S novou atmosférou, prostredím a kultúrou sa opäť narodili do krajiny, kde sa žilo pre daný moment a prítomnosť. To minulé by ich iba ťažilo – spoločnosť nezaujímalo neutíchajúce trápenie. Mohlo vás spomaliť, zaseknúť na mieste a spustiť váhanie. Izrael otvoril možnosti k úspechu, ktorý v sebe nezahŕňal ťažobu, smútok či katastrofy druhej svetovej vojny. Toto nastavenie si vážim po celý svoj život. Svojim rodičom skladám veľký rešpekt za to, že sa nenechali vliecť v okovách vzorca vojnových prežívších. Našli si cestu za slnkom. Nebolo to ani ľahké, ani jednoduché. Vnímam to ako ich najväčší úspech – to, že sme spolu s bratom mali v Izraeli nádherný život a splnili si všetko, po čom sme túžili, osobne i profesne. 

„Ľudia v Izraeli nemohli žiť svoju európsku minulosť. S novou atmosférou, prostredím a kultúrou sa opäť narodili do krajiny, kde sa žilo pre daný moment a prítomnosť. To minulé by ich iba ťažilo. Spoločnosť nezaujímalo neutíchajúce trápenie.“ Yaara Tal

Časť 2 / 3

Už ste čítali?

Jusufova rodina zmenila Šamorín na hlavné mesto zmrzliny: Práškové…

Vraví sa, že Juhoslovania sú všade. Niektorí Šamorínčania…

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Aj keď je úplne nevidiaca, učí na strednej škole: Študenti sa…

Odmalička snívala o tom, že sa bude predvádzať na javisku. Košičanka…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…