Nemocnicu na východe Slovenska staval vlastnými rukami. Najmladšieho primára Československa závideli široko-ďaleko
Aladár Šaláta pomohol chudobnému regiónu tým najlepším spôsobom.
Nestáva sa často, aby na postavu z regiónu spomínali celé generácie aj po desaťročiach. Doktor Aladár Šaláta je však presne tým prípadom. Kraj na severovýchode Slovenska si zamiloval rovnako, ako domáci obyvatelia jeho. Keď po druhej svetovej vojne vznikala na území mesta Svidník prvá nemocnica, budoval ju vlastnými rukami. Obyvateľom mesta, ktoré bolo počas vojny centrom najtvrdších bojov, navyše zabezpečil otvorenie prvého pediatrického oddelenia. Jeho metódy ale aj na tú dobu odvážne počiny, zvýšili kvalitu života detí raketovým tempom.
Rodisko nosil v srdci
Lekár Aladár Šaláta sa narodil v dnes už neexistujúcej obci Dobrá. Tá totiž padla za obeť pri budovaní vodnej nádrže Domaša, keď mal 33 rokov. Zánik svojej rodnej dedinky celý život označoval za veľmi bolestnú skúsenosť a na pamiatku obce, ale aj ľudí, ktorým sa ťažko z obce odchádzalo, dokonca napísal knihu z tohto obdobia. Po štúdiu na prešovskom gymnáziu nastúpil na medicínu do Košíc, medicínske vzdelanie získaval aj v Prahe. Len čo v roku 1956 promoval, okamžite nastúpil ako primár detského oddelenia do svidníckej barakovej nemocnice.
Mal 25 rokov a bol vôbec najmladším primárom celého Československa. „Svidník bola vtedy dedina. 15. septembra som sa hlásil u doktora Mirona Pribulu. Privítal ma veľmi stroho. Povedal: Chválabohu, že si tu. Rýchle ber plášť a choď robiť. Vtedy som si uvedomil, že počujem strašný kašeľ. Vo Svidníku práve zúrila epidémia čierneho kašľa. Dal mi do ruky pálenku na privítanie a išiel som ambulovať,“ spomínal Aladár Šaláta na svoje začiatky v archívnom rozhovore. Nemocnica fungovala v provizórnych podmienkach a nové oddelenia boli stále vo výstavbe.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
