Moderná Bratislava vyráža dych. Architekt Benetin a fotograf Kleibl odhaľujú jej úchvatné zákutia

Pred očami nám rastie nové centrum Bratislavy. Architekt Juraj Benetin  priznáva, že táto dynamika ľudí šokuje. Novú vežu z Prístavného mosta pri návrate do Bratislavy vždy hľadá aj fotograf Martin Kleibl. Starý koncept rozširovania centra našťastie "vynovili".

Rastúce mrakodrapy a nábrežie

Na brehu Dunaja vyrástla Eurovea, ktorá len predznamenala sviežu zmenu v architektúre a v stavebníctve. „V súčasnosti má Eurovea dĺžku asi pol kilometra. Je tam park a promenáda v takej kvalite, na akú dlho v Bratislave ľudia neboli zvyknutí,“ myslí si architekt Juraj Benetin. Za Euroveou vyrástol biely komplex Panorama Towers, či moderné rezidenčné veže Sky Parku. Územie bývalej a roky zanedbanej priemyselnej časti Bratislavy sa aj vďaka developerom zmenilo na nepoznanie. V rozšírenom centre Bratislavy nenájdeme len kancelárie, nákupné centrá a byty. Medzi vežami je učupené Slovenské národné divadlo, ktoré po uvoľnení pandemických opatrení ožilo ponukou predstavení pre dospelých aj deti. S novými budovami prišla aj bohatá občianska infraštruktúra. Udomácňujú sa v nich štýlové kaviarne a reštaurácie, pričom sa veľká pozornosť venuje okolitej zeleni.

„Z hľadiska vytvárania vhodnej mikroklímy, vytvárania tieňa a zadržiavania vlhkosti sú pri mestskej výstavbe zelené plochy rovnakou prioritou , ako dostatočný počet parkovacích miest,“ opisuje súčasné trendy architekt Juraj Benetin.  Zrejme aj to je dôvod, prečo bude súčasťou komplexu Sky park oddychová zelená zóna veľká ako Medická záhrada. Vkusne tam obnovili aj národnú kultúrnu pamiatku Jurkovičovu tepláreň, kam sa už teraz oplatí zájsť na kávu alebo do galérie súčasného umenia DOT. „Mám nádej, že sme prekonali divoký prerod do kapitalizmu a naše  mesto sa začína rozvíjať vďaka peniazom súkromných investorov aj s ohľadom na spoločenské potreby,“ vníma zmenu v architektúre aj v spoločnosti Juraj Benetin. Prvý bratislavský mrakodrap rastie tiež na brehu Dunaja - veža Eurovea 2. Neďaleko otvorili nové bratislavské nákupné centrum Nivy s autobusovou stanicou v podzemí a záhradou na streche. Hoci sú mnohé časti moderného centra stále vo výstavbe, už teraz stoja za dlhšiu prechádzku a vytvárajú pôsobivú atmosféru novej Bratislavy.

Architekt s citom pre Bratislavu

Architekt Juraj Benetin, známy aj  príjemným hudobným hobby v skupine Korben Dallas, pôsobí v ateliéri Compass. Podieľali sa a stále tvoria moderné obytné bratislavské štvrte ako sú napríklad Slnečnice či Matadorka. Vo viacerých bratislavských projektoch sa im darí ladiť modernosť s pôvodnými jedinečnými prvkami Bratislavy do estetického celku. Pripravili tiež  projekt Nového Lida, ktoré bude aj zaujímavým verejným priestorom. S rodinou žije Juraj Benetin na bratislavskej Kolibe a má rád prechádzky po Malých Karpatoch.

Staronové skvosty

V modernej štvrti v centre Bratislavy nenájdete všetko nové. Developeri sa celkom vkusne chopili chátrajúcich priemyselných pamiatok. Pri komplexe Sky Park sme už spomínali Jurkovičovu tepláreň. Podobne zachránili aj časť továrne Cvernovka, ktorá je tiež národnou kultúrnou pamiatkou. „Pradiareň sa podarilo zrekonštruovať tak, že stojí za to túlať sa v jej okolí a pokochať sa ňou,“ hovorí architekt Benetin. Zároveň priznáva, že hoci je dokončené už aj námestie pred ňou, priestor pred Pradiarňou čaká na oživenie. To čoskoro prinesú so sebou kaviarne a vznikajúca infraštruktúra mesta.

„V Bratislave máme veľmi silný a trochu oneskorený proces post industriálnej transformácie, čiže revitalizácie industriálnych území,“ vysvetľuje Juraj Benetin a upozorňuje na ďalší pekný objekt trochu ďalej od centra – Mlynicu. Všetky tieto staré priemyselné stavby sú zaujímavo včlenené do nového prostredia a zároveň sú prakticky využité. Napríklad aj ako administratívne budovy. Moderné centrum Bratislavy podľa architektov prerastie až na druhý breh Dunaja ako Nové Lido. To zatiaľ existuje iba ako projektová vizualizácia. Na jeho mieste sa v súčasnosti dajú nájsť posledné petržalské domy a záhrady.

Nové Lido

Mnohí sme už o tejto novej štvrti počuli či čítali. Má vyrásť na druhej starne Dunaja, presne tam, kde sa pozerá Milan Rastislav Štefánik zo svojho námestia pri Eurovei.  „Na území, kde má stáť Nové Lido sú v súčasnosti záhradky, z ktorých sú už mnohé zanedbané. Táto časť prepojí oba brehy,“ vysvetľuje Martin Kleibl. Novú výstavbu schvaľuje aj preto, že zahŕňa „ducha miesta“ a históriu. Architekti totiž vypracovávali projekt s vodákmi, ktorí na tomto brehu sídlia od roku 1924, a aj s ochranármi. Výsledkom je aj návrh lagúny bez silných prúdov. „So štvrťou Nové Lido vznikne aj nábrežný park od hrádze smerom k vode. Kamenný breh sa zmení na dunajskú štrkovú pláž a bude sa tam dať  bezpečne kúpať. Obnoví sa tak ďalší verejný priestor, ktorý si pamätajú len starší Bratislavčania,“ opisuje jedinečnosť projektu Juraj Benetin. Nové Lido podľa neho ponúkne ďalší kilometer a pol kultivovaného prostredia na nábreží.

Prírodné fenomény na skok od centra či sídliska

Dokumentarista a fotograf Martin Kleibl vysvetľuje, že pravé nábrežie Dunaja a Sad Janka Kráľa boli od nepamäti súčasťou historického centra, kam sa Bratislavčania chodili rekreovať. Pre výskyt vzácnych druhov rastlín a živočíchov vytvárajú aj dnes prírodný fenomén vedľa vznikajúcej ultramodernej mestskej štvrte. „Nachádzajú sa tu lužné lesy, vtáčie územia celoeurópskeho významu. Hovorí sa o vybudovaní tzv. Bratislavského dunajského parku, ktorý siaha až do vnútrozemia Petržalky. Je to úžasné, že máme takmer v centre betónového sídliska vzácne lužné lesy,“  hovorí Martin Kleibl o tom, ako príroda dokázala vrásť aj medzi komunistické činžiaky. Dodáva, že pri citlivom zaobchádzaní bude toto územie obyvateľom aj návštevníkom Bratislavy ponúkať oddych aj veľa športových príležitostí. Tie Bratislavčania vyhľadávajú aj v Malých Karpatoch. Architekt Juraj Benetin aj fotograf Martin Kleibl si pochvaľujú tamojšiu sieť turistických chodníkov a cyklotrás, či piknikových miest. Na ich budovaní si dlhodobo dáva záležať aj mesto Bratislava a jej organizácie. Po chodníkoch sa preto bez obáv, že zablúdia, môžu pustiť aj mimobratislavskí turisti.

Odborník na pravý breh Dunaja

Fotograf a dokumentarista Martin Kleibl sa narodil a žije v bratislavskej Petržalke. O tejto štvrti, s ktorou sa mnohým spájajú najmä negatívne asociácie, napísal aj knihu Petržalka: prekvapivý sprievodca mestskou časťou. Odhaľuje v nej zaujímavé miesta, na ktoré sa chodia pozerať aj zahraniční turisti. V súčasnosti so skupinou nadšencov opravuje jeden z petržalských bunkrov, ktorý chcú sprístupniť verejnosti. Rád trávi čas v prírode a bicyklovaním po Malých Karpatoch. „Necelých 15 minút autobusom z centra Bratislavy sa dá dopraviť k jazerám Veľký a Malý Draždiak s okolitými lužnými lesmi, kde sa dá opekať. V lete sa tam človek cíti ako pri mori. V Dunaji sa dobre kúpe pod mostom Lanfranconi, kde je príjemná štrková pláž,“ prezrádza svoje tipy z pravého brehu Dunaja Martin.  

Článok bol pripravený s Bratislava Tourist Board. Aktivity Bratislava Tourist Board sú realizované s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.