Tri ženy prišli do Auschwitzu s veľkým tajomstvom. Češka, Slovenka a Poľka oklamali aj Mengeleho
Príbeh troch odvážnych žien priniesla vo svojej knihe „Odsúdení prežiť“ britská spisovateľka Wendy Holdenová.
„Čo potrebuješ?“ opýtala sa tehotnej Prisky potichu jedna esesáčka. Priska mala kvôli drevákom a zime opuchnuté nohy, z ktorých vytekal hnis. Nechcela nič iné len misku s horúcou vodou, a tak ju z nevysvetliteľných dôvodov aj dostala. Aj tehotenstvo Rachel a Hanky v najbližších týždňoch odhalili. Všetky tri ženy zachránil fakt, že nacistický režim sa začal rúcať ako domček z karát.
Prežili peklo, ale boli nažive
12. apríla na drevenej doske vo fabrike Priska porodila ako prvá dcérku Hanku. „Hanka mala pri narodení 1 500 gramov. Matka bola vyhladovaná na smrť, žila iba na tekutej diéte. Pred pôrodom pracovala sedem dní v týždni a 12 hodín denne s ťažkým náradím,“ spomínala spisovateľka Holdenová v knihe Odsúdení prežiť. Esesáci sa pri jej pôrode stavili, že ak porodí chlapca, vojna bude pokračovať ďalej, ale ak porodí dievča, vojna skončí. „Je to dievča! Vojna sa čoskoro skončí,“ hulákali Nemci.
Priska sa pozerala na svoju drobnú podvyživenú dcéru a spomínala na svojho manžela Tibora, ktorého naposledy videla v dobytčom vagóne smerujúcom do Osvienčimu. Práve tam vybrali meno pre svoju dcéru. Hanka bola príliš slabá na to, aby plakala, na svet sa pozerala veľkými modrými očami, ktoré zdedila po svojom otcovi. „Bolo to najkrajšie dieťa, aké som kedy videla. Prežili sme toho toľko, a predsa sme boli tam, živé,“ spomínala Priska na narodenie milovanej dcéry.
V pracovnom tábore bábätko prežilo vďaka pomoci spoluväzňov, ktorí jej nosili trochu marmelády, ktoré zmiešali s vodou, aby mala aspoň trochu energie. Našli mäkkú bielu bavlnu s vyrazeným názvom tábora „KZ Frieberg“, z ktorej pre Hanku vyrobili čiapku a košieľku, ktorú ma odloženú dodnes.
Povedzme, že sa narodil na Hitlerove narodeniny
Len 36 hodín po pôrode dostali väzni jasný rozkaz. Museli utiecť, aby spolu s esesákmi unikli postupujúcej sovietskej armáde. Jedna časť väzňov musela podstúpiť pochod smrti počas krutej zimy, tá druha mala väčšie šťastie. Medzi nich patrila aj Priska s Hankou, ktoré prepravili vlakom. „Povedala som si, že všetko je v rukách Božích. Vedel, kde som rodila, a preto mi pomohol,“ spomínala Priska.
Päť dní po tom, čo opustili tábor, počas nočného náletu praskla plodová voda aj Rachel. Chlapček bol maličký ako prst, pupočnú šnúru rozrezali špinavou žiletkou. Rozhodla sa, že svojho zázračného syna pomenuje Mark. Rachel sa esesákov opýtala, aký je dátum, aby si zapamätala deň narodenia Maxa. „Povedzme, že sa chlapec narodil v deň Hitlerových narodenín – 20. apríla. Môže ho to zachrániť,“ odvetil jej jeden z nich.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
