Klimatické zmeny nevyriešime sadením stromov: Firmy si tým zlepšujú imidž, no stromy nie sú to isté ako les
Andrea Petrovčinová
Andrea Petrovčinová

Klimatické zmeny nevyriešime sadením stromov: Firmy si tým zlepšujú imidž, no stromy nie sú to isté ako les

Ondrej Kameniar sa zaoberá výskumom pralesov v Karpatoch a na Balkáne. V rámci iniciatívy My sme les sa angažuje v ochrane národných parkov a prírodnych plôch na Slovensku, zmene v zastaralom systéme ťažby dreva i klimaticky priaznivých riešeniach.
 

„Je pravda, že ak v smrekovej monokultúre len tak necháte suché stromy, lykožrút sa tam rozšíri a celé to zožerie. Nejde o to, že by bol les chorý. Chorá je myšlienka vytvoriť umelý les, ktorý je prospešný z ekonomického hľadiska.

Klimatická zmena nám ukazuje, že sme sa prepočítali. Lykožrút je len symptóm toho, že tento prístup nie je vôbec v poriadku. Je to ako naťahovanie gumy – zdá sa nám, že môžeme ísť stále trochu ďalej a nič sa nestane, no napokon to predsa len praskne a bude neskoro. Za posledné roky sa v Česku v podstate úplne rozpadol systém umelo vytvorených lesov.“

Ako je to na Slovensku?

V niektorých krajinách sa aj dnes ťaží v pralesoch. Na Slovensku sa to už našťastie v zásade nedeje. No kým sú pralesy na štátnych pozemkoch chránené, tie na súkromných ešte stále nie. Pralesy na Slovensku zaberajú približne 0,5 % celkovej rozlohy lesov, čo predstavuje asi 10 000 ha. Sú to oblasti ako Dobroč, Vihorlat; najväčším je Stužica v Poloninách a najviac ich nájdeme vo Veľkej Fatre (lokality ako Smrekovica, Skalná Alpa, Jánošíková kolkáreň). Pralesy sa nachádzajú aj v okolí Bratislavy, známy je napríklad Šúr pri Svätom Jure, kde sa zachoval najväčší jelšový prales v Strednej Európe o rozlohe 128 ha.

Oficiálne čísla ministerstiev pôdohospodárstva v Európe ukazujú, že lesov pribúda. Aspoň v tabuľkách. Podľa Ondreja je ale dôležité vedieť, o akom druhu lesa hovoríme – čoraz dôležitejšia je kvalita lesov než ich rozloha. Na Slovensku ide o lesné pozemky. Na satelitných snímkoch pritom vidíme skôr úbytok. Niektoré plochy zarastajú a prekategorizujú sa na lesné pozemky. Ak sa niekde vyrúbe časť lesa, zasadí sa nový, presne ako na poli. Z ekologického hľadiska teda z reálneho lesa ubúda.

„Za posledné desaťročia došlo k výraznému poklesu starých pôvodných a prírodných lesov v celej Európe i vo svete. Vždy je to spojené s človekom. Napríklad na Slovensku sme v 80. rokoch mali špeciálne programy zamerané na omladzovanie tzv. prestarlých porastov, čo je úplna hlúposť. Les sa regeneruje sám, nepotrebuje opateru, ani omladzovanie. Čím je dlhšie ponechaný osamote, tým sa má lepšie. Len na porovnanie – na Poľane bola v tomto období taká rozloha pralesov, ako je dnes v celej krajine dokopy.“

Prales vo Vysokých Tatrách
Prales vo Vysokých Tatrách Foto: Ondrej Kameniar

Ale veď každý chce drevený domec

Ondrej nepopiera potrebu ťažby dreva ani jeho všestranné využitie narozdiel od plastu, ktorého sme sa ako spoločnosť už trochu prejedli. Skôr naznačuje, že lesy majú aj iné, dôležitejšie funkcie ako produkovať drevo. To sa navyše nie vždy využíva najrozumnejšie: Európska únia napríklad dodnes dotuje spaľovanie lesov na výrobu energie. U nás to našťastie už takto nefunguje. Ide údajne o zelenú energiu pálenia stromov, pričom Ondrej spomína, že spaľovanie dreva vytvára väčšie emisie než spaľovanie iných materiálov.

„Dnes sa dosť hovorí o tom, ako nám lesy vedia pomôcť s klimatickou zmenou. Akurát sa to často zjednodušuje na sadenie stromov, pričom sa zabúda, že stromy nie sú to isté ako les. Niektoré firmy si takto len vylepšujú PR, ale mnohé tie v médiách dobre pôsobiace akcie nie sú v skutočnosti až také prínosné. Samozrejme, že je dôležité a prospešné sadiť stromy, obzvlášť v mestách plných betónových plôch, ale záleží aké stromy a kde.

Druhá vec je, keď sa v národnom parku vyťaží holorub alebo kalamitná drevina, a potom sa tam namiesto prirodzenej regenerácie po kalamite idú sadiť nové smrečky. To určite nie je opatrenie na ochranu klímy, skôr jej poškodzovanie. Keď je les starý alebo prírodný, sťahuje uhlík z atmosféry a uskladňuje ho v pôde. Pôda je pritom tak často prehliadaná súčasť lesa – viac uhlíka sa nachádza v nej než v stromoch samotných. Keď sa les plošne vyrúbe, dochádza k erózii a uvoľňovaniu uhlíka do vzduchu. Aj keď sa zasadí nový malý stromček, nedokáže stiahnuť také množstvo uhlíka naspäť.

článok pokračuje na ďalšej strane:

Časť 2 / 4

Už ste čítali?

Jusufova rodina zmenila Šamorín na hlavné mesto zmrzliny: Práškové…

Vraví sa, že Juhoslovania sú všade. Niektorí Šamorínčania…

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Aj keď je úplne nevidiaca, učí na strednej škole: Študenti sa…

Odmalička snívala o tom, že sa bude predvádzať na javisku. Košičanka…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…